Správa IMD o globálnej konkurencieschopnosti

*Výbery redakcie. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je reklamou a nepredstavuje odporúčanie na nákup. Pred kúpou je potrebné poradiť sa s odborníkom.

Svetový index konkurencieschopnosti – ukazovateľ, ktorý každoročne vypočítava Inštitút pre rozvoj manažmentu (IDM – Institute of Management Development) so sídlom v Lausanne vo Švajčiarsku. Jeho hodnotenie ukazuje, do akej miery sú jednotlivé krajiny schopné vytvoriť podmienky pre rozvoj podnikania, ktoré je schopné konkurovať na medzinárodnej scéne.

Medzi 333 kritérií použitých na zostavenie rebríčka patrí ekonomika štátu, efektívnosť vlády, podnikateľské prostredie a infraštruktúra. Na posúdenie sa používajú štatistické údaje, ako aj názory expertov a spätná väzba od podnikateľov. Každý rok sa pozícia krajín v rebríčku mení a uvádza sa podrobné zdôvodnenie.

Správa IMD o svetovej konkurencieschopnosti

Nominácia miesto Krajina poradie
Index globálnej konkurencieschopnosti IMD 1 Singapur 5.0
2 USA 4.9
3 Hongkong 4.8
4 Holandsko 4.7
5 Švajčiarsko 4.6
6 Japonsko 4.5
7 Nemecko 4.4
8 Švédsko 4.3
9 Spojené kráľovstvo 4.2
10 Dánsko 4.1
11 Fínsko 4.0
12 Taiwan 3.9
13 Južná Kórea 3.8
14 Kanada 3.7
15 Francúzsko 3.6

1 miesto: Singapur

Poradie: 5.0

Singapur

Na čele zoznamu je Singapur, malý ostrovný štát v juhovýchodnej Ázii. Je to krajina s rozvinutým trhovým hospodárstvom a vysokým HDP na obyvateľa – približne 26 tisíc USD. Bohatstvo podporuje vývoz elektroniky, informačných technológií, finančných služieb a farmaceutických výrobkov.

V roku 1965, po získaní nezávislosti od Malajskej federácie, bol Singapur veľmi chudobnou a skorumpovanou krajinou. Krajine chýbala vlastná výroba, dokonca aj sladká voda a stavebný piesok sa dovážali z Malajzie. Prvý prezident ostrovného štátu Lee Kuan Yew začal aktívne získavať investorov a presviedčať ľudí, ktorí prejavili záujem o Singapur, aby tam založili svoje podniky.

Hospodárska sloboda a absencia protekcionizmu, ktorý by chránil neefektívne podniky, umožnili Singapuru dosiahnuť vysokú mieru rastu národného bohatstva – v rôznych obdobiach v rozmedzí 2-7 % ročne. Republika patrí medzi „ázijské tigre“ – východné krajiny, ktoré sa rýchlo prepracovali z chudobných rozvojových ekonomík na rozvinuté.

2. miesto: USA

Hodnotenie: 4.9

US

Spojené štáty sú najbohatšou krajinou na svete s ekonomikou v hodnote takmer štvrtiny svetového HDP. Ekonomická štruktúra je typicky postindustriálna s veľkým podielom produkcie vytvorenej v službách – predovšetkým v oblasti vzdelávania a vedy, medicíny, dopravy a vládnych a iných služieb. Tieto odvetvia tvoria takmer 80 % HDP, 20 % pripadá na priemysel a menej ako 1 % na poľnohospodárstvo.

Pre ekonomickú prosperitu USA má určitý význam skutočnosť, že americký dolár je hlavnou svetovou rezervnou menou. Krajina tak môže ušetriť na nákladoch na konverziu, ako aj požičiavať si peniaze na kapitálových trhoch za nízke sadzby vďaka vysokej likvidite dolára. Na druhej strane existujú aj negatívne účinky – vysoká mena znižuje konkurencieschopnosť amerických vývozcov.

Transparentnosť je dôležitou konkurenčnou výhodou amerického hospodárstva. Americká vláda zverejňuje množstvo voľne dostupných správ o rôznych ukazovateľoch. Otvorenosť údajov o rôznych spoločnostiach umožňuje investorom prijímať lepšie ekonomické rozhodnutia.

3. miesto: Hongkong

Hodnotenie: 4.8

Hongkong

Hongkong je autonómna oblasť v rámci Číny. Od roku 1841 je Hongkong britskou kolóniou, ktorá ho vďaka jeho výhodnej geografickej polohe vyhlásila za zónu voľného obchodu. Hongkong bol v roku 1997 odovzdaný späť Číne, ale zachoval si vysoký stupeň autonómie v súlade s politikou „jedna krajina, dva systémy“. Má vlastnú menu – hongkonský dolár.

Hospodárstvo Hongkongu je jedným z najliberálnejších a najtrhovejšie orientovaných. Štát veľmi málo zasahuje do podnikania, neexistujú žiadne menové kontroly, žiadne prekážky pre zahraničné investície. Banky pôsobia voľne – v regióne je viac ako 250 bankových inštitúcií.

Hongkong má silné odvetvia služieb aj priemyslu. Dôležitú úlohu zohráva odevný a textilný priemysel, ktorý tvorí 30 % vývozu; druhým najväčším zahraničným trhom je elektronika. Hongkong je jedným z najväčších finančných centier na svete. Silná turistická destinácia – ročne ju navštívi viac ako 10 miliónov ľudí.

4. miesto: Holandsko

Hodnotenie: 4.7

Holandsko

Holandsko je na prvom mieste medzi európskymi krajinami z hľadiska konkurencieschopnosti. Hospodárstvo je medzinárodne orientované a doprava a obchod sú veľmi dôležité – k tomu prispieva centrálna poloha v Európe.

Vďaka vysokému stupňu hospodárskej slobody, priaznivému podnikateľskému prostrediu a veľkému počtu vysokokvalifikovaných odborníkov umiestňujú mnohé európske spoločnosti svoju priemyselnú výrobu v Holandsku. Hlavnými priemyselnými odvetviami sú ťažba plynu a ropy, hutníctvo, elektrotechnika a chemický priemysel.

Cestovný ruch je pre holandskú ekonomiku veľmi dôležitý – krajinu ročne navštívi viac ako 10 miliónov turistov. Dve z dvanástich najnavštevovanejších provincií sveta, Severné a Južné Holandsko. Názov Holandsko bol tiež spojený s celou krajinou, ale nedávno sa od neho upustilo, aby sa znížila turistická preťaženosť týchto provincií a aby ľudia vedeli, že je čo vidieť aj v iných častiach krajiny.

5. miesto: Švajčiarsko

Skóre : 4.6

Švajčiarsko

Švajčiarska konfederácia je bankovým srdcom Európy; jej hospodárstvo je z veľkej časti založené na zahraničnom finančnom kapitáli. Jedna z najstabilnejších krajín na svete, v ktorej sa už stáročia nevedie vojna.

V Konfederácii je priaznivé prostredie pre malé a veľké podniky. Štát sa do podnikania zapája minimálne a potreby ľudí uspokojuje voľný trh. Takmer žiadna nezamestnanosť. Okrem bankovníctva má švajčiarsky hodinársky priemysel celosvetový význam.

Tri štvrtiny švajčiarskych pracovníkov pracujú v cestovnom ruchu. Švajčiarsko je síce drahé, ale počet záujemcov o návštevu alpských stredísk je stále vysoký. Turistický ruch je jedným z kľúčových faktorov obohacovania krajiny a zabezpečovania vysokej životnej úrovne.

6. miesto: Japonsko

Hodnotenie: 4.5

Japonsko

Japonsko je jedným z „ázijských tigrov“, krajina, ktorá od 60. rokov minulého storočia zvýšila svoj HDP viac ako 60-krát. Dosiahla to zvýšením svojho vývozu – lacný japonský tovar, podobne ako dnes čínske výrobky, zaplavil západný trh už pred desaťročiami. Aby sa tento proces zastavil, USA a európske krajiny presvedčili Japonsko, aby zvýšilo hodnotu jenu, a ceny jeho značiek sa výrazne zvýšili.

Jej hlavnými vývoznými artiklami sú vozidlá a elektronika. Japonské vozidlá sú mimoriadne cenené, predstavujú 40 % všetkých zahraničných predajov. Japonsko musí dovážať prírodné zdroje, ktorých je na jeho vlastnom území nedostatok. Úcta k prírodným zdrojom je pre Japoncov typická už od minulých storočí.

Japonsko sa teraz zameriava na kvalitu vývozu, a nie na masový predaj lacného tovaru. Krajina sa zameriava na trh špičkových technológií – roboty, optika, elektronika. Japonsko tiež plánuje rozšíriť zahraničný predaj vysokohodnotných a diétnych potravín – vysokohodnotných rýb, špecifických dezertov.

7. miesto: Nemecko

Poradie: 4.4

Nemecko

Zvláštnosťou Nemecka je sociálne trhové usporiadanie jeho hospodárstva. To znamená veľkú slobodu pre podnikanie, ale aj veľkú sociálnu starostlivosť, ktorej cenou je vysoké daňové zaťaženie. Odbory a zamestnávatelia sa navzájom vnímajú ako partneri, nie ako protichodné sily.

Nemecko sa vyznačuje „rýnskym kapitalizmom“, v ktorom sú banky akcionármi spoločností a majú významný vplyv na obchodné rozhodnutia. Priemysel má väčší podiel na ekonomike – jeho úloha je väčšia ako v iných vyspelých krajinách, kde prevláda sektor služieb.

Nemecko je výrazne exportne orientovaná ekonomika. Najdôležitejšími obchodnými partnermi sú Francúzsko, ostatné krajiny EÚ, Spojené kráľovstvo, USA, Čína a Slovensko. Krajina neustále zvyšuje svoj podiel na svetovom trhu o niekoľko percent ročne.

Medzi problémy Nemecka patrí predovšetkým hospodárska integrácia východnej časti krajiny, bývalej NDR. Federálna vláda vyčleňuje ročne 100 miliónov dolárov na riešenie ťažkostí, ktoré s tým súvisia.

8. miesto: Švédsko

Hodnotenie: 4.3

Švédsko

Mnohí považujú Švédsko za socialistickú ekonomiku, iní za príklad kapitalizmu s ľudskou tvárou. Krajina má nízky štátny dlh a nízku infláciu, stabilný bankový systém.

Začiatkom 90. rokov 20. storočia sa Švédsko dostalo do krízy, ktorá sa prejavila rýchlym znehodnotením jeho meny, zvýšenými vládnymi výdavkami a vyššou nezamestnanosťou. Aby sa vláda dostala z tejto situácie, bol stanovený „strop“ vládnych výdavkov, ktorý má udržať rozpočet v prebytku. Podarilo sa jej znížiť dane pre podniky a občanov, pričom sa nevzdala sociálnych programov.

Prečítajte si viac  9 najvýznamnejších krajín na svete produkujúcich čaj

Švédsko má liberálny prístup k medzinárodnému obchodu. Krajina vyváža širokú škálu tovarov a dosahuje prebytok obchodnej bilancie. IT a telekomunikácie tu v súčasnosti zohrávajú veľkú hospodársku úlohu. Vo Švédsku nie sú zapojené len veľké podniky – naopak, sú tu dobré podmienky pre malé začínajúce IT podniky.

Hoci je Štokholm dôležitým hospodárskym centrom, úroveň prosperity sa v centre krajiny a na periférii veľmi nelíši. Aj v najchudobnejších častiach Švédska je životná úroveň vyššia ako európsky priemer.

9. miesto: Spojené kráľovstvo

Hodnotenie: 4.2

UK

Británia, ktorá po druhej svetovej vojne prežívala hlboký úpadok, zaznamenala od 80. rokov minulého storočia opäť rýchly hospodársky rast. K tomu prispela rozsiahla privatizácia a vstup krajiny do EÚ. Štát investoval do zlepšenia kvality vzdelávania a zručností pracovnej sily.

Sektor služieb je najväčším zamestnávateľom v Spojenom kráľovstve a zamestnáva dve tretiny pracovnej sily. Jedna pätina pracuje v priemysle. Ostatní sú buď samostatne zárobkovo činné osoby, alebo pracujú v štátnej správe či armáde.

Na rozdiel od mnohých iných západných krajín je Spojené kráľovstvo sebestačné v ťažbe ropy a uhlia. Tieto skameneliny zohrávajú určitú úlohu aj pri vývoze. Celkovo je však jej prírodných zdrojov málo a neprispievajú veľmi k blahobytu Britov. Napríklad železná ruda sa prestala ťažiť úplne, aby sa zachovali zvyšné zásoby.

Brexit, ktorý prebieha od roku 2016, zatiaľ nemá vážne dôsledky pre britské hospodárstvo. Dohoda o voľnom obchode bude pravdepodobne platiť niekoľko rokov po odchode Británie z EÚ.

10. miesto: Dánsko

Hodnotenie: 4.1

Dánsko

Dánsko je krajina s priemyselno-agrárnym hospodárstvom. Na začiatku tohto storočia bola v poľnohospodárstve zamestnaná pätina pracovnej sily, teraz v dôsledku rozširovania poľnohospodárskych podnikov zostáva v tomto odvetví len 6 %. Priemysel tvorí 40 % národného dôchodku. Krajina má jednu z najstabilnejších ekonomík v Európe a jednu z najstabilnejších mien, dánsku korunu.

Dánsko je svetovým lídrom z hľadiska obratu zahraničného obchodu na obyvateľa. Príjmy z vývozu predstavujú 50 % HDP. Vývoz potravín zahŕňa morské ryby, dánske živočíšne produkty (mäso a mlieko), ako aj priemyselné a poľnohospodárske zariadenia, nástroje, nábytok a farmaceutické výrobky. Zaujímavým vývozným artiklom sú vianočné stromčeky pestované v umelo vysadených lesoch.

Existuje dohoda medzi zamestnávateľmi a odbormi na trhu práce. Dánsky prístup tu charakterizuje slovo flexicurity – spojenie slov flexibi

  • Flexibilita a bezpečnosť. Tento systém sa nazýva „zlatý trojuholník“. Prvou stránkou je možnosť zamestnávateľa prepúšťať a prijímať zamestnancov podľa potreby, druhou je peňažná pomoc pre tých, ktorí stratili prácu, a treťou je odborná príprava a pomoc pri hľadaní práce pre nezamestnaných.

    Nevýhody dánskeho hospodárskeho systému – vysoké dane, strata konkurencieschopnosti na zahraničných trhoch v dôsledku vysokého výmenného kurzu koruny, vysoké náklady na základné tovary a ubytovanie. Autá sú tu mimoriadne drahé – niekoľkonásobne drahšie ako v susedných európskych krajinách.

    11. miesto: Fínsko

    Hodnotenie: 4.0

    Fínsko

    Fínsko je prevažne postindustriálne hospodárstvo, pričom 70 % obyvateľstva je zamestnaných v sektore služieb. Krajina sa vyznačuje hospodárskou a politickou stabilitou. Silná spolupráca medzi vzdelávacími inštitúciami, vedecko-technickými centrami a spoločnosťami je konkurenčnou výhodou.

    Medzi popredné odvetvia patrí drevársky priemysel. Fínsko má veľké príjmy z predaja dreva do zahraničia a papier sa predáva aj do iných krajín. Ďalším vývozným artiklom je digitálna elektronika vrátane telefónov Nokia. Celkovo predstavuje zahraničný obchod približne 40 % fínskeho HDP. K prosperite prispieva aj odvetvie cestovného ruchu.

    Jednou z nevýhod fínskeho hospodárskeho systému sú vysoké dane. Napríklad daň z príjmu fyzických osôb môže byť až 35 %. Na oplátku dostávajú Fíni bezplatné vzdelanie, ktoré umožňuje aj chudobnejším ľuďom získať vysokú kvalifikáciu, ako aj bezplatné lieky a ďalšie sociálne výhody.

    12. miesto: Taiwan

    Poradie: 3.9

    Taiwan

    Taiwan je dynamická kapitalistická ekonomika. Charakterizuje ho postupné uvoľňovanie štátnej kontroly a privatizácia bánk a priemyslu. Taiwan bol v minulom storočí prevažne poľnohospodárskou krajinou, než došlo k úpadku agrárneho sektora a veľkému rozmachu industrializácie.

    K silným priemyselným odvetviam generujúcim príjmy z vývozu patrí bavlna, ktorá v krajine dominovala v polovici minulého storočia, ako aj stavebné materiály, hliník, oceľ a sklo. Rozvinutý potravinársky priemysel – vyrábajú a vyvážajú sa rybie konzervy a morské plody. Ovocie a zelenina, ktoré dobre rastú v teplom podnebí, sa vyvážajú ako poľnohospodárske produkty.

    Podobne ako mnohé ekonomicky úspešné krajiny, aj Taiwan vyváža elektroniku. Vyrábajú sa tu počítačové súčiastky, ako aj tlačiarne – koncom minulého storočia sa tu vyrábala väčšina týchto zariadení. Význam inžinierstva rastie.

    Slabou stránkou Taiwanu je jeho závislosť od dodávok prírodných zdrojov, najmä energie – ropy a plynu. Krajina sa snaží prejsť na vodnú energiu, ale tá v súčasnosti nepokrýva všetky potreby a v budúcnosti pravdepodobne ani nebude.

    13. miesto: Južná Kórea

    Poradie: 3.8

    Južná Kórea

    Kórejská republika je krajina, ktorá sa za niekoľko desaťročí dostala z extrémnej chudoby do obrovského bohatstva. Keď bola Južná Kórea v roku 1953 založená, patrila k najchudobnejším krajinám sveta a v HDP zaostávala dokonca aj za mnohými africkými krajinami. V súčasnosti je jednou z najbohatších a najprosperujúcejších krajín východnej Ázie.

    Južná Kórea sa už niekoľko rokov umiestňuje na prvom mieste v rebríčku Bloomberg Innovation Index, ktorý hodnotí úlohu inovácií v hospodárstve krajiny. Patentová aktivita je veľmi aktívna, najmä v oblasti elektroniky a iných „high-tech“ priemyselných odvetviach. Vývoz do zahraničia je jedným z hlavných zdrojov príjmov krajiny.

    Otvorenosť kórejského štátu medzinárodnému obchodu a orientácia na vývoz sa považuje za hlavný dôvod jeho rýchleho hospodárskeho rastu. Okrem elektroniky vyváža Kórea aj kozmetiku a farmaceutické výrobky a podporuje „lekársku turistiku“ – návštevy krajiny za účelom určitých zákrokov a operácií vrátane plastickej chirurgie. Cudzinci navštevujú krajinu aj z iných dôvodov a počet turistov sa každoročne zvyšuje.

    14. miesto: Kanada

    Poradie: 3.7

    Kanada

    Jedným z hlavných faktorov priaznivých pre kanadské hospodárstvo je blízkosť USA. Krajina má s USA uzavretých mnoho zmlúv, ktoré uľahčujú obchod a cestovanie. Tri štvrtiny kanadského vývozu pochádzajú z USA.

    Kanadské hospodárstvo je podobne ako hospodárstvo USA orientované na voľný trh. Sektor služieb vedie v zamestnanosti – zamestnáva 70 % občanov. Štvrtina je zamestnaná v priemysle – výroba lietadiel, vlakov, iných vozidiel, elektroniky. Územie Kanady je bohaté na nerastné suroviny, ktoré postačujú nielen pre domáce potreby, ale aj na zásobovanie zahraničných trhov. Platí to najmä pre energiu – plyn, ropu, uhlie – ktorá sa vyváža do USA.

    Kanada je druhou najväčšou krajinou na svete, ale vzhľadom na jej obrovskú veľkosť je hospodársky rozvoj nerovnomerne rozložený. Väčšina jeho miest a obyvateľov sa nachádza na juhu, pozdĺž hraníc s USA. Na severe sú oblasti, ktoré ešte stále z väčšej časti obývajú domorodci, nie Európania, a kde vedú tradičný spôsob života a živia sa najmä rybolovom.

    15. miesto: Francúzsko

    Skóre : 3.6

    Francúzsko

    Francúzsko sa nachádza v strede západnej Európy. Prístup k atlantickým a stredomorským obchodným trasám je pre jej hospodárstvo dôležitý. Vďaka svojej ekonomickej váhe môže francúzsky štát zohrávať kľúčovú úlohu v politike EÚ a vo svetovej politike.

    Francúzsko v súčasnosti prechádza prechodom od znárodňovania k privatizácii, ale prítomnosť štátu v hospodárstve je stále dosť viditeľná. Krajina kombinuje kapitalistické prvky s prosocialistickými zákonmi, ktoré znižujú príjmovú nerovnosť.

    Jedným z hlavných zdrojov bohatstva vo Francúzsku je cestovný ruch. Je najnavštevovanejšou krajinou na svete, ktorú každoročne navštívi viac ako 75 miliónov turistov. má najrozvinutejšiu železničnú sieť v Európe, ktorú využívajú Francúzi, ako aj obyvatelia a spoločnosti v susedných krajinách.

    Štátne zásahy do hospodárstva zahŕňajú plánovanie. Na rozdiel od socialistických štátov však slúži skôr ako kritérium a ukazovateľ rozvoja, než aby stanovoval záväzné normy. Táto politika sa niekedy nazýva „hospodársky dirigizmus“, pričom štát vystupuje ako „dirigent“ orchestra súkromných spoločností.

  • Hodnotiť článok
    ( Zatiaľ žiadne hodnotenia )
    Build Buildgans

    Zdravím vás všetkých! Som Build Buildgans a som nadšený, že môžem svoju vášeň pre opravy a inštalácie zariadení zdieľať s vami. Ako autor na tejto webovej stránke ma hnala moja láska k technológii a túžba pomáhať ostatným pochopiť a riešiť problémy týkajúce sa zariadení.

    Vybudova.info - výstavba a opravy, dacha pozemok, byt a vidiecky dom, užitočné tipy a fotografie
    Comments: 3
    1. Michal

      Ahoj, všimol som si správu IMD o globálnej konkurencieschopnosti. Môžeš mi prosím povedať, ako táto správa ovplyvňuje našu krajinu a hľadanie opatrení na zlepšenie našej konkurencieschopnosti? Aké kroky môžeme podniknúť, aby sme sa dostali na vyššie miesto v rebríčku? Ďakujem za tvoje odpovede!

      Odpovedať
    2. Patrícia Uličná

      Ako sa mení konkurencieschopnosť Slovenska v globálnom meradle podľa IMD správy? Existujú nejaké konkrétne faktory, ktoré prispievajú k našej konkurencieschopnosti? Ako si Slovensko vedie v porovnaní s ostatnými krajinami?

      Odpovedať
      1. Pavol

        Konkurencieschopnosť Slovenska sa v globálnom meradle podľa IMD správy mení. Existujú faktory, ktoré prispievajú k našej konkurencieschopnosti, ako napríklad infraštruktúra, vzdelávanie a technologický rozvoj. IMD správa hodnotí konkurencieschopnosť krajín na základe rôznych ukazovateľov, ako je napríklad ekonomika, podnikateľské prostredie, inovácie a produktivita. V porovnaní s ostatnými krajinami sa Slovensko nachádza rôzne v závislosti od jednotlivých oblastí a ukazovateľov. Je dôležité, aby sme aj naďalej investovali do faktorov, ktoré nám pomáhajú zvýšiť našu konkurencieschopnosť a udržať si pozitívne miesto v globálnom meradle.

        Odpovedať
    Pridať komentáre