...

Ako oddeliť vlastné pocity a pocity iných ľudí

Rodina je jednou z hlavných „kotiev“, ktoré nás držia v určitom prostredí, aj keď chceme zmeniť bydlisko alebo životný štýl, naučiť sa nové povolanie alebo tvorivé zamestnanie, oženiť sa alebo rozviesť, podvedome sa zameriavame na rodinné koncepty. Polovica pacientov psychológov, psychoanalytikov, psychoterapeutov sa sťažuje na rodinné vzťahy a pocity, ktoré „tlačia“ a utláčajú psychiku.

Rodinné dedičstvo: ako oddeliť svoje pocity od pocitov iných

Keď je čas rozlúčiť sa

Rodina je dôležitým sociálno-historickým mechanizmom prežitia a odovzdávania skúseností, ktorý funguje najmä prostredníctvom emocionálnej podpory a súdržnosti. Preto rodinný život s rodičmi mnohí ľudia vnímajú ako pokojný ostrov v rozbúrenom oceáne života, ako niečo stabilné a pohodlné. Existuje pokušenie zotrvať v tejto atmosfére, pociťovať starostlivosť a pozornosť výmenou za prísľub poslušnosti a „správneho. V niektorých prípadoch však bráni odlúčeniu a izolácii rodiny, individuálnemu rozvoju a jednoducho ničí právo jednotlivca na sebaurčenie.

Prvé pokusy o sebaidentifikáciu, nezávislé od rodinných koncepcií a tradícií, sa objavujú v detstve a dospievaní; ide o spontánny pokus dokázať svoje právo myslieť a konať sám za seba. Tínedžer však nemá prostriedky na skutočné odlúčenie, nedokáže prežiť bez rodičovského ubytovania a právnej podpory, potrebuje každodennú komunikáciu a psychologickú podporu.

Potom prichádza ďalšia životná zmena, ktorá nesúvisí s konkrétnym vekom, ale so zmenou sociálneho alebo právneho postavenia: absolvent vysokej školy, zamestnanec, manžel a otec rodiny atď. A v každom prípade môže dôjsť ku konfliktom s rodinným prostredím. Mladí ľudia, či už slobodní alebo ženatí, sú ochotní prijať pomoc rodičov, ale nie sú pripravení riadiť sa radami a želaniami svojich rodičov. Rodičia napríklad dávajú peniaze na narodeniny a nenápadne navrhujú, čo si za ne kúpiť, a potom sa hnevajú a rozčuľujú, ak sa tak nestane.

Skutočnosť je taká, že vzhľadom na zmenené podmienky, v ktorých mladí ľudia žijú, ich rodičia zachovávajú predchádzajúce normy a hodnoty, ktoré sa snažia odovzdať ďalej. Okrem toho sú tu aj emocionálne faktory, keď staršia generácia cíti „vlastnícke právo“ nad mladšími členmi rodiny a snaží sa ich podriadiť svojmu vplyvu.

Koniec koncov, rodičia a autorita rodiny sú kontrola a podriadenosť, tento nevedomý pocit viny a trestu, dokonca aj u dospelých detí. Vzniká spoluzávislosť dospelých v jednej rodine, často s negatívnym kontextom, všetci sa navzájom kritizujú, ale neponáhľajú sa dostať sa z tejto „psychiatrickej nemocnice“. Preto je také dôležité pochopiť a prekonať rodinnú trakciu, dokonca aj v dobre situovaných, liberálne zmýšľajúcich rodinách, aby sme sa mohli sami rozhodnúť, úspešne sa sebarealizovať.

Nikto sa nedokáže úplne vzdať rodinného dedičstva, ktoré je zakorenené v génoch a uložené v podobe bezpodmienečných postojov, pretože to je základom prežitia a prispôsobenia sa meniacim sa podmienkam prostredia. Ešte pred sto rokmi žilo 80 percent obyvateľstva v jednom dome niekoľko generácií, v jednom dome žili dedovia a vnuci, pradedovia a pravnuci a „smrť bola jediným spôsobom, ako ich od seba oddeliť“.

Dôvody, prečo je potrebné vyriešiť osobné a rodinné hranice:

  1. Vzdelávanie, kariéra– Rodinná dynastia lekárov alebo violončelistov je, samozrejme, v poriadku, ale napriek tomu by mal každý vykonávať svoje zvolené povolanie a nezávisle si určiť oblasť zamestnania. V opačnom prípade by ľudstvo mohlo prísť o veľa podnikavých a talentovaných ľudí, ktorých rodičia prosili, aby pokračovali v rodinnom podnikaní a pestovali huby na balkóne.

  2. Rodina– Skôr či neskôr si mladí ľudia nájdu pár a získajú vlastný domov, ale niektorí rodičia im nezabránia kontrolovať počet hrncov a panvíc a zasahovať aj do času spánku. To je často sprevádzané nutkavou starostlivosťou, ktorú je nepríjemné odmietnuť. Je to skutočné psychické násilie, ktoré vedie ku konfliktom a nezhodám medzi mladými manželmi.

  3. Sociálno-psychologické– úspešná adaptácia v spoločnosti je možná len vtedy, ak sa dištancujú od domácej starostlivosti. Každé konanie, najmä právne významné, je výsledkom motivačnej logiky, ktorá pozostáva z niekoľkých fáz: pochopenie situácie, identifikácia rozporov, formulácia problému a spôsobov jeho prekonania, kontrola a vyhodnotenie výsledkov. Mladý človek musí prejsť všetkými fázami sebaurčenia a naučiť sa prevziať zodpovednosť v každej fáze správania, manažérskeho rozhodovania.

Keď si okolo 30. roku života založíte vlastnú rodinu, dochádza k takmer bezbolestnému rozpadu novej spoločenskej jednotky. Samozrejme, v dospelosti sa „odstavenie“ od predchádzajúcich rodinných rituálov a funkcií deje pomaly a postupne, aj keď konflikty s rodičmi sú len špičkou ľadovca. Bolestivé pochybnosti a úvahy sa skrývajú v hlbinách podvedomia a občas vybuchnú v záchvatoch hnevu, škandáloch a nezhodách. V mnohých prípadoch to vedie k stresu, traume, rozpadu vzťahov.

Stáva sa to aj pri absencii trvalého kontaktu s rodičmi alebo inými členmi rodiny, pretože ich motívy a postoje doslova „prenasledujú“ osobu, ktorá je od detstva zvyknutá na určité pravidlá a koncepty.

Dekonfliktácia letu

Problémy spojené s odlúčením od rodiny súvisia predovšetkým s pocitom pripútanosti k starším členom rodiny, k rodinnému prostrediu. Dospelosť sa teda stáva plnohodnotnou až vtedy, keď sú dominantné motívy a postoje minulosti vytesnené a keď si dieťa začne vytvárať vlastné prostredie s vlastným domovom, partnermi, spolubývajúcimi a manželmi, ktorí nie sú viazaní na svoje predchádzajúce sociálne kruhy. To je azda najzjavnejšia funkcia rodiny v modernej spoločnosti – možnosť sebarealizácie a získanie morálnej, finančnej podpory. Zároveň sa od nich nevyžaduje, aby tak ako predtým bezvýhradne pokračovali v starých tradíciách, aby sa riadili pokynmi starších.

Doktor Gordon Newfeld, vývojový psychológ z univerzity vo Vancouveri v Kanade, je spolu s lekárom Gáborom Matem autorom populárnej knihy „Nezmeškajte svoje deti“. Výskumníci tvrdia, že ľudský vývoj je založený na pripútanosti, relevantnej v danom momente, čo znamená, že človek vždy k niečomu vzhliada, vždy uznáva autoritu, nie je možné sa pohybovať a zlepšovať vo vákuu, izolovane od ostatných.

V Newfeldovej koncepciiExistuje niekoľko úrovní pripútanosti:

  1. Pocity– pocity a emócie, ktoré vznikajú v rodine a v komunikácii s inými, bezpodmienečnú náklonnosť k rodičom postupne nahrádzajú neutrálnejšie pocity, túžba pomôcť na oplátku. Vzájomná väzba sa vyvíja, keď rodičia starnú a stávajú sa závislými od príjmu a ducha svojich detí. Jednotlivec sa cíti a cíti s priateľmi, kolegami, vo vlastnej rodine.

  2. Identita, podobnosť– Túžba kopírovať, napodobňovať autority, reprodukovať úspešné vzorce myslenia a správania sa časom prenáša z rodinnej sféry aj do iných oblastí, vrátane akademickej, profesionálnej.

  3. Pocit spolupatričnosti– Zvyšuje sa s vekom, keď sa jednotlivec začlení do určitej sociálnej skupiny a začne vykonávať svoju činnosť.

  4. Spoločenský význam– Dosiahnutie určitého postavenia, možnosť sledovať ciele a byť primerane odmenený.

  5. Túžba po sebarealizácii– Ochota čo najlepšie využiť svoj talent a schopnosti, využiť vnútorné a vonkajšie zdroje na rozvoj myšlienok a zlepšenie spoločenského postavenia.

Podľa týchto aspektov rodinnej väzby môže každý človek zistiť, do akej miery je pripravený opustiť rodinné hniezdo, tak chátrajúce, ale známe. ak sa cítite dobre a ste vítaní, môžete žiť s predstavami a vnímaním života iných ľudí; nemusíte dokazovať svoje zásady, pretože každý má rovnaké právo na voľbu vzdelania, povolania, svetonázoru, sviatkov a tradícií. Ak však tlak rodiny skutočne obmedzuje vašu slobodu a bráni vám v napredovaní, musíte ukázať svoj pevný postoj ku všetkým sporným bodom.

Ako prekonať silu rodinnej gravitácie

Ďalším významným problémom je pseudooddelenosť, keď sa za zdanlivou územnou alebo sociálnou nezávislosťou skrýva nerozbitná vnútorná súdržnosť, potreba udržiavať neustály kontakt a spoločenstvo. Ide o rozšírenie opatrovníckeho scenára, ktorý zahŕňa didaktický, budovateľský charakter vzťahu, v ktorom sa človek musí neustále hlásiť a dokazovať svoju oddanosť spoločným ideálom a koncepciám. Takéto patologické formy pripútanosti zapuzdrujú, odďaľujú vývoj dedičov aj rodiny ako celku.

Ak si uvedomíte, že rodinná situácia si vyžaduje diskusiu alebo demonštráciu vlastného presvedčenia, dôkladne si premyslite argumenty a dôsledky, nakoľko zamýšľané výhody prevyšujú deštruktívne výsledky vašej konfrontácie. Koniec koncov, rodina je bezpečným prístavom, ktorý je pripravený poskytnúť útočisko unavenému utečencovi; možno o niekoľko dní sa situácia už nebude zdať taká kritická, neprekonateľná.

  1. Práve v rodinnom živote človek zažíva celú škálu pocitov od tých najnegatívnejších až po tie najvznešenejšie, euforické, s ktorými neskôr začnú súperiť sociálne orientované pocity a vnemy. Preto musíte v dialógu s rodičmi konkrétne ukázať, čomu rozumiete a ako sa v danej chvíli cítite. Napríklad: Chápem dôležitosť dodržiavania svadobných tradícií a vašu túžbu pozvať 200 príbuzných, ale cítim sa z tejto udalosti vylúčený a odmietam sa na nej zúčastniť.

  2. Musíte presne vedieť, ktorý pocit je v danej situácii dominantnýVina, ľútosť, súcit, zodpovednosť, spolupatričnosť a iné. Zostavte si podľa toho taktiku rozhovoru, nikdy nepodľahnite ľútosti rodinných príslušníkov alebo falošnému pocitu povinnosti a nikdy nepodľahnite prosbám svedomia alebo zásluhám. Bolo to ich rozhodnutie; teraz je rad na vás, aby ste sa rozhodli, čo je dôležitejšie. Ak majú rodičia pochybnosti o svadbe s dievčaťom iného vierovyznania alebo národnosti. Máte právo povedať, že môžu nesúhlasiť a nekomunikovať s vami, ale ak zmenia názor, vždy ich môžete vidieť.

  3. Ste zodpovední za svojich priateľov, manželského partnera a deti, nikdy nedovoľte, aby im iní členovia rodiny ublížili alebo ich ponížili. Tvoji príbuzní ti dôverujú a ty si ochotný nechať ich napospas nositeľom pýchy. To, čo sa vám zdá smiešne alebo bezvýznamné, môže byť pre nich veľmi traumatizujúce. Napríklad notoricky známe svadobné súťaže, tak divoké a nespútané, často dráždia novomanželov a mnohých hostí, pretože sú v rozpore s každodennými normami a zvyklosťami.

Zmyslom rozdelenia rodín nie je vzájomné znepriatelenie a boj o hlavné miesto pri stole, ale vedomé prekonanie krízy sociálneho veku s cieľom nadviazať partnerské, rovnocenné vzťahy.

Hodnotiť článok
( Zatiaľ žiadne hodnotenia )
Build Buildgans

Zdravím vás všetkých! Som Build Buildgans a som nadšený, že môžem svoju vášeň pre opravy a inštalácie zariadení zdieľať s vami. Ako autor na tejto webovej stránke ma hnala moja láska k technológii a túžba pomáhať ostatným pochopiť a riešiť problémy týkajúce sa zariadení.

Vybudova.info - výstavba a opravy, dacha pozemok, byt a vidiecky dom, užitočné tipy a fotografie
Comments: 2
  1. Tomáš Drozd

    Ako sa vysporiadať s tým, že často neviem, či sú moje pocity naozaj moje, alebo sa len nechať ovplyvňovať pocity iných ľudí? Existuje nejaký spôsob, ako oddeliť tieto pocity? Ak áno, prosím, poraďte mi, pretože sa cítim zmätený/á a niekedy sa ťažko rozhodujem na základe vlastných pocitov. Ďakujem!

    Odpovedať
    1. Štefan

      Je normálne mať občas pocit zmätenosti a ťažkosti pri rozlišovaní vlastných pocitov od tých, ktoré pochádzajú od iných ľudí. Existuje niekoľko spôsobov, ako s týmto problémom pracovať. Prvým krokom je byť si vedomý/á svojich emocionálnych reakcií a sledovať, ako sa dostávajú k vám. Dôležité je pochopiť, že vaše vlastné pocity sú rovnako dôležité ako tie ostatných ľudí, a že treba prirodzene mať priestor na prepojenie so svojimi pocitmi. Vytvorenie osobnej hranice je dôležité – naučte sa oddeľovať svoje pocity od pocitov iných ľudí. Môže byť užitočné vyhnúť sa situáciám alebo ľuďom, ktorí vám spôsobujú zmätok, a tráviť čas s ľuďmi, ktorí vám pomáhajú vnímať a rozpoznávať svoje vlastné pocity. Rovnako dôverujte svojmu vnútornému hlasu a osvojte si metódy, ktoré vám pomáhajú prepojenie so sebou samým/ou, ako napríklad meditácia, zápisník s pocitmi alebo hovorenie o svojich pocitoch s blízkymi. Buďte trpezlivý/á s týmto procesom, pretože rozlíšenie vlastných pocitov od ostatných môže vyžadovať čas a cvičenie.

      Odpovedať
Pridať komentáre