...

Príčiny emocionálneho vyhorenia

Syndróm emocionálneho vyhorenia, ktorý v psychológii definoval americký psychiater Herbert Freudenberg v roku 1974, je emocionálne vyčerpanie, neschopnosť adekvátne reagovať na dianie, ignorovanie bežných podnetov. Ovplyvňuje všetky oblasti mentálnej štruktúry vrátane motivácie, vôľových a kognitívnych postojov, komunikačných vzorcov.

1

Zložky represie

Väčšina psychológov a psychoanalytikov podporuje tento model „emocionálneho vyhorenia“:

  1. emocionálne vyčerpanie– Neschopnosť vyjadriť pocity a emócie aj v kritických, stresových podmienkach, odmietanie účasti na spoločných činnostiach a procesoch;

  2. Odosobnenie, depersonalizácia– Neochota prejaviť individuálny postoj k tomu, čo sa deje, strata predchádzajúcich znakov osobných vzorcov správania v temperamente, charaktere, vyjadrovaní a konaní;

  3. zníženie osobných úspechov– pochybnosti o vlastnej hodnote a kompetencii, beznádejný postoj k výkonu.

ľahostajnosť k výsledkom svojej práce a k tomu, čo sa deje v rodine alebo v práci. Môže dôjsť dokonca k dehumanizácii v podobe negatívneho postoja k ostatným zamestnancom, návštevníkom a pacientom, ktorí sú vnímaní ako zdroj stresu. To vedie k pocitu osobnej neschopnosti, neschopnosti byť na pracovisku a plniť bežné pravidlá a predpisy. vedie k túžbe odísť a úplne opustiť pracovisko, a nie len zmeniť tím alebo pracovisko.

Najčastejšími príčinami vyhorenia sú komunikácia, tímová práca, vysoké nároky a psychofyziologické preťaženie.Najdôležitejšie body:

  1. Nesúlad medzi osobnými schopnosťami a odbornými požiadavkami

  2. Zvýšené pracovné zaťaženie v porovnaní s priemerom;

  3. Zrýchlené tempo plnenia úloh v dôsledku termínov alebo naliehavých objednávok;

  4. Prísna regulácia, systém kontroly a kontroly, ktoré majú väčší vplyv na psychiku ako na kvalitu práce;

  5. Konflikty v tíme alebo v rodine, dlhodobé problémy, ktoré sa nemenia ani pri vynaložení úsilia;

  6. Zvýšená zodpovednosť spojená s podporou iných ľudí, emocionálne zapojenie do pracovného procesu.

Niekedy k vyhoreniu nevedie intenzívne zapojenie do pracovného procesu, ale nedostatok osobných a pracovných úspechov alebo nedostatok viditeľných, zmysluplných ukazovateľov, keď chcete vidieť dynamiku vo svojom konaní v práci.

Treba rozlišovať medzi prepracovanosťou a emocionálnym vyhorením: v prvom prípade stačí niekoľko dní odpočívať alebo sa venovať iným činnostiam, aby ste pocítili nový prílev inšpirácie a chuť vrátiť sa potom na pracovisko.

V rodine– emocionálne vyhorenie v rodine je spôsobené dlhodobým deštruktívnym spolužitím, napríklad ak majú manželia vzťahy plné zneužívania alebo problémy s alkoholom, alebo ak sú chorí alebo starší príbuzní, ktorí potrebujú neustály dohľad. Rodinné „vyhorenie“ je ešte dôležitejšie a komplikovanejšie ako profesionálne vyhorenie, pretože nie je možné „odísť“ a opustiť pracovisko.

Ignorovanie citového vyčerpania porušuje základné princípy existencie rodiny, ktorá je zdrojom ochrany a energie, posledným útočiskom utrápenej duše. Preto je potrebné hľadať príčiny vyhorenia a ovplyvňovať rodinnú situáciu aj prostredníctvom konfliktov a stresov.

v práci– Hlavná zásada zachovania profesionálneho záujmu: Nechajte si pracovné problémy v práci. Niekedy zamestnanci doslova nakazia všetkých členov rodiny svojou „chorobou z povolania“, ktorej podriaďujú všetky záujmy a zdroje a vyžadujú si pozornosť a podporu po pracovných zmenách. nekonečné omieľanie pracovných a tímových vzťahov, sťažovanie sa na ťažkosti a neznesiteľné pracovné podmienky.

To je nesprávne vo vzťahu k rodine aj k práci, domáce prostredie by vás malo podporovať, ale pracovné témy by nemali dominovať ani určovať náladu pri rodinných večeroch. Mali by ste si doma oddýchnuť, robiť domáce práce, aby ste sa mohli vrátiť do práce s novou energiou.

Mnohí výskumníci spájajú pojmy ako „syndróm chronickej únavy“ a „emocionálne vyhorenie“, ktoré majú komplexný vplyv na kognitívne, emocionálne, vôľové postoje. Majú podobné príznaky v obdobiach exacerbácie a v chronickom stave si človek všimne apatiu, depresívny stav, neustálu nespokojnosť a podráždenie, ktoré sa rýchlo vyvinie do neopodstatnených záchvatov agresie, hystérie.

Pamätajte si, že na hystériu nie je dôvod, môže to byť bezvýznamný dôvod: nešťastný výraz, zle načasovaná akcia, ale dôvodom, prečo človek hádže záchvaty hnevu, je to, že sa cíti nepochopený, nerešpektovaný, chýba mu energia.

Spôsoby, ako prekonať emocionálne vyhorenie

45

Ak ste zamestnancom organizácie, ktorá vyžaduje nielen mechanické plnenie povinností, ale aj emocionálnu angažovanosť, prejavenie osobných kvalít, mali by ste venovať osobitnú pozornosť rovnováhe sociálnych a individuálnych záujmov, profesionálnych a emocionálnych parametrov.

  1. Profesionálna vzdialenosť– Iba presné oddelenie pracovných povinností od osobných pocitov môže pomôcť „udržať sa nad vodou“. Musíte osobe pomôcť vykonaním určitých administratívnych, odborných úkonov, ale nesmiete na jej situáciu reagovať emocionálne, inak sa to odrazí na kvalite služieb a naruší to zvyšok procesu.

  2. Argumentácia, nie presviedčanie– konať logicky a z racionálnych dôvodov, bez akýchkoľvek emocionálnych prvkov. Schopnosť presvedčiť druhých o správnosti je tiež kritériom normálneho intelektuálneho a emocionálneho stavu.

  3. Zmena podmienok zamestnávania, zvyšovanie kvalifikácie– je spôsobená tým, že zamestnanec chce vidieť iné výsledky práce, nie tie predvídateľné, „automatické“, keď má pocit, že nezávisia od jeho úsilia.

  4. Pochopenie pracovných podmienok a účinkov vlastnej práce, Ako veľmi závisia od osobnej angažovanosti, ako možno ovplyvniť výsledky, prehodnotiť ich význam.

  5. Akceptovanie pozitívnych aj negatívnych aspektov práce, ktorá definuje jej špecifickosť, pocit zodpovednosti za osobné a kolektívne úspechy. Uvedomenie si perspektívy budúcnosti – čo sa stane za mesiac, za rok atď.

  6. Ochota rozvíjať sa, regulovať sa a rozhodovať o sebe(osobná motivácia) na posilnenie individuálnych a profesionálnych zručností.

  7. Samodiagnostika a preventívne kontroly duševného zdravia– Schopnosť všímať si negatívne duševné zmeny, ktoré vedú k skreslenému vnímaniu a sebahodnoteniu. Príznaky psychického stresu a „vyhorenia“ sú celkom zrejmé; stačí si všimnúť 3-4 týždne neustálych príznakov apatie, úzkosti; neochoty vykonávať pracovné povinnosti.

Radikálne metódy

Súčasné trendy v psychoterapii sa zameriavajú na osobné, individuálne predpoklady a tendencie, pričom sociálne normy a požiadavky zostávajú mimo rámca komunikácie. Je to humánne a rozumné, v tomto kontexte zahŕňa zmenu činností, hľadanie cesty sebarealizácie.

Dochádza však k rozsiahlej devalvácii predchádzajúceho úsilia, keď sa človek snažil, získal vzdelanie a skúsenosti, dosiahol kariérny úspech. Na to všetko sa zabúda v prospech populárneho tvrdenia, že človek môže zmeniť život za jednu minútu. Odchod z práce a nájdenie si inej; rozvod s násilníckym manželom a nájdenie si nového povolania.

V skutočnosti je však oveľa viac problémov ako pozitívnych zmien: zvládnutie novej činnosti si vyžaduje čas a finančné investície. V každom odvetví s vysokým dopytom je konkurencia intenzívna a je potrebné „začať odznova“, bez predchádzajúcej dôveryhodnosti a úspechov.

Preto má zmysel „pozastaviť“ zložité, energeticky náročné vzťahy, Vezmite si ďalšie voľno, navštívte terapeuta. Týmto spôsobom môže osoba zhodnotiť svoje vlastné úsilie, vidieť dramatické zmeny vo svojich myšlienkach a pocitoch. Pochopenie vlastnej „trpezlivosti“, miery, do akej je človek schopný sa zmobilizovať, a toho, aké skryté zdroje sú v ňom k dispozícii.

Nie bezdôvodne mnohí psychológovia hovoria o „motíve druhého narodenia“, keď sa človek akoby nanovo realizuje vo zvolenej sfére, opakuje zvolenú cestu, nachádza nové orientácie a príležitosti. Vždy je potrebná ochota zmeniť sa, preto buďte rozumní, pokiaľ ide o vyhliadky na radikálne riešenia, keď chcete „všetko nechať za sebou“, „odísť niekam ďaleko“. Pred sebou samým niet úniku, všetky vnútorné konflikty nás sprevádzajú, kým sa nenájde a neodstráni príčina vyhorenia.

Je lepšie rýchlo nájsť kompromisné riešenie, ako dlhodobo udržiavať chronický konflikt, ktorý sa môže stať systémovým faktorom v rodinných vzťahoch. Potom sa začína skutočná domáca „epidémia únavy a ľahostajnosti“, keď vedúci členovia rodiny nie sú ochotní zmeniť svoju situáciu a podieľať sa na riešení rodinných problémov.

Konflikt je normálnou súčasťou vzťahu, podobne ako horúčka počas choroby, ktorá odhaľuje miesto zápalu. Mnohí tréneri a psychológovia však z nejakého dôvodu stigmatizujú také relevantné a zmysluplné pojmy ako „konflikt“ a „problém“ a vymýšľajú rôzne nejasné eufemizmy, ako napríklad „úloha. Preto by ste si mali posilniť svoje zručnosti „zvládania konfliktov“, budete ich opakovane potrebovať v procese sebareflexie a rodinnej terapie.

Hodnotiť článok
( Zatiaľ žiadne hodnotenia )
Build Buildgans

Zdravím vás všetkých! Som Build Buildgans a som nadšený, že môžem svoju vášeň pre opravy a inštalácie zariadení zdieľať s vami. Ako autor na tejto webovej stránke ma hnala moja láska k technológii a túžba pomáhať ostatným pochopiť a riešiť problémy týkajúce sa zariadení.

Vybudova.info - výstavba a opravy, dacha pozemok, byt a vidiecky dom, užitočné tipy a fotografie
Comments: 3
  1. Juraj

    Ako sa môže človek chrániť pred emocionálnym vyhorením? Aké príčiny vyvolávajú toto stavu? Ako je možné vnímať a riešiť tieto príčiny? Existuje nejaký spôsob, ako sa pred týmto stavom efektívne brániť? Ak áno, aké sú osvedčené metódy a stratégie? Ak nie, ako je možné túto situáciu zvládnuť a znížiť dopad emocionálneho vyhorenia na naše životy? Ako je možné rozpoznať príznaky emocionálneho vyhorenia u seba alebo u iných? Aké sú dôsledky a riziká, ktoré sú spojené s týmto stavom? Ďakujem za odpovede!

    Odpovedať
  2. Monika Paláriková

    Ako sa dá zabrániť emocionálnemu vyhoreniu? Aké kroky a opatrenia môžeme podniknúť, aby sme si udržali emocionálnu stabilitu a dobrovoľne sa vyhli tejto situácii?

    Odpovedať
    1. Dominik

      Emocionálnemu vyhoreniu sa dá predchádzať niekoľkými krokmi. Dôležité je vytvoriť si zdravé hranice a naučiť sa povedať nie, keď cítime preťaženie. Je nevyhnutné venovať sa sebe a svojmu fyzickému aj duševnému blahu. Udržiavanie zdravého životného štýlu vrátane dostatku spánku, vyváženej stravy a cvičenia je tiež dôležité. Rozhodnutie pre aktivity, ktoré nás napĺňajú a robia nás šťastnými, môže nám tiež pomôcť udržať emocionálnu stabilitu. Podpora zo strany rodiny, priateľov a kolegov je zásadná. Je tiež vhodné vyhľadať pomoc odborníka, ak sa už nachádzame v rizikovom stave emocionálneho vyhorenia.

      Odpovedať
Pridať komentáre