Aký je rozdiel medzi literárnou rozprávkou a Slovenskou ľudovou rozprávkou, podobnosťami.

Rozprávky sú obľúbeným „literárnym trendom“ všetkých detí bez výnimky. Ľudová rozprávka sa spája s teplom detských slnečných dní, vierou v zázraky a neobyčajné dobrodružstvá. Dieťa vstupuje do svojho života prostredníctvom rozprávok o živote, o dobre, zle a morálnych zásadách. Učí, varuje a jednoducho zabáva dieťa. Rozprávky sa delia na dva hlavné tábory v závislosti od ich autorstva. Môžu to byť ľudové a literárne rozprávky. Majú určité rozdiely a niektoré podobnosti, o ktorých sa zmienime v tomto článku.

Ľudová rozprávka sa líši od literárnej rozprávky

Základný rozdiel je zrejmý už zo samotného názvu,– Ľudová rozprávka bola plodom ľudového folklóru a odovzdávala sa ústnym podaním mnoho rokov, dokonca storočí, a neskôr bola väčšina z nich zapísaná. Ľudová rozprávka je najstarším literárnym „odliatkom“ etnosu, ktorý sprostredkúva predstavu vzdialených predkov o povahe vecí a vzťahov okolo nich. Tieto príbehy stanovujú základné princípy ľudského spolužitia v boji o prežitie kmeňa a celého spoločenstva. Ľudové rozprávky sú výrazne poznačené hranicami dobra a zla a nesú v sebe národné črty, charakterové presvedčenia a každodenné prvky vlastné ľudu.

Literárna rozprávka má autora, ale vznikla oveľa neskôr, ako literárny vývin. Až v druhej polovici 18. storočia sa v európskej literatúre objavili autorské adaptácie rozprávkového folklóru a až v 19. storočí začali spisovatelia využívať tradičné rozprávkové zápletky. Človek si môže pripomenúť klasikov tohto žánru, takých uznávaných majstrov ako Hans Christian Anderson alebo bratia Grimmovci. Postupne sa folklórne prvky rozprávky v literárnom spracovaní prestávajú držať prísnej dejovej línie a autor ich využíva na vyjadrenie metaforických myšlienok, typických skôr pre podobenstvo, ale s umeleckým nádychom

Rozprávač sa musí držať deja, postavené podľa tradičnej schémy. Táto schéma zabezpečila, že sa smerovanie príbehu nestratilo a zachovalo si svoj význam, keď sa opakovane rozprával z generácie na generáciu.

Príbehy, ktoré autor napísal, sú vytvorené akoby z častí alebo hádaniek ľudových rozprávok, ale spojené do voľnej verzie, v závislosti od autorovho zámeru. Autor sa v literárnej rozprávke nedrží tradičnej schémy, jednoducho sa snaží obliecť svoju myšlienku do rozprávkových atribútov. Ak však autor zamýšľal napodobniť štýl rozprávania folklóru, možno použiť túto schému.

Literárna ľudová rozprávka nesie odtlačok autorstva.Nevyhnutne opisuje detaily jasnejšie – vzhľad a charakter postáv, miesta, kde sa udalosti odohrávajú, a samotné udalosti sú opísané podrobnejšie. Postoj autora k jednotlivým postavám príbehu je pri čítaní ľahko odhadnuteľný.

Ľudová rozprávka je odrazom celej etnickej vrstvy kultúry. Pojmy sú oveľa širšie a na pozadí týchto pojmov sú detaily a fragmenty nejasnejšie a nepostrehnuteľné. Ak bol rozprávač expresívnejší, mohol rozprávku „okoreniť“ bez toho, aby poškodil jej význam, a ak bol konzervatívnejší, mohol ju deťom rozprávať podľa svojej pamäti a tradície a nestratila svoj zamýšľaný význam. V tomto ohľade môžu v literárnej rozprávke experimenty s variáciami viesť k vytvoreniu „Pinocchia“ z „Pinocchia“, pričom, ako vieme, sa stratí pôvodný príbeh a vznikne nový.

Základná charakteristika ľudovej rozprávky– je jeho ústne prerozprávanie, ktoré ho stavia na úroveň piesní, prísloví a porekadiel. To vystihuje podstatu príbehu, ale umožňuje rozprávačovi variabilitu rozprávania. Ľudové rozprávky sa delia na rozprávkové, bylinné, prozaické, satirické a osobitné miesto majú rozprávky o zvieratách. Vedci ich pripisujú súvislostiam so starovekými pohanskými rituálmi

Literárna rozprávka je žáner fikcie so zložitým systémom metafor prenesených na atribúty rozprávky, s vložením starovekých pohanských povestí a mágie, ale úplne podriadený autorovej myšlienke pri tvorbe deja, výbere postáv a ich opise. Raz napísaná a publikovaná kniha je nemenná, samozrejme, pokiaľ nie je adaptovaná do filmu. Potom by rozlet tvorivosti pokračoval, o čom sa každý môže presvedčiť pri sledovaní moderných adaptácií rozprávok, v ktorých z originálu niekedy zostáva len názov.

Poslaním ľudových rozprávok, ktoré sa po prvýkrát objavili už v dávnych dobách, bolo odovzdávať základné morálne normy ďalším generáciámprvky viery, predstavy ľudí o dobre a zle a okolitom svete. Rôzne národy sa na tieto otázky pozerali rôzne a mali rôzne kultúrne tradície, všetky tieto prvky sa dajú ľahko vysledovať pri čítaní ľudovej rozprávky.

Objavili sa oveľa neskôr ako populárne literárne príbehy a vyjadrovali predovšetkým myšlienky samotného autora. Samozrejme, aj on pretransformoval videnie problematiky na základe sociálneho prostredia, v ktorom žil, ale jeho videnie bolo viac zamerané a nezahŕňalo celú mentalitu etnika. Kniha vychádza z románu slávneho ruského rozprávkara I. Rassadina B. a R. Pinocchio, ale mnohé momenty sú autorom vykreslené presnejšie, hlbšie a, čo je nemenej dôležité, umeleckejšie a plastickejšie.

Takýto dlhý exkurz do sveta rozprávok.

Tento článok je zostavený na základe kníh: S.. Rassadin, B.. Sarnovove príbehy o literatúre, 1977., .. Efimov, Dejiny ruského literárneho jazyka, 1961. a pedagogická prax zamestnancov Detského domova Solnyško RK domsolnyshko.kz/o-nas/o-detskom-dome/