12 najmladších laureátov Nobelovej ceny v histórii

*Prehľad toho najlepšieho podľa redakcie. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny a nepredstavuje reklamu, ani predajnú ponuku. Pred nákupom by ste sa mali poradiť s odborníkom.

Nobelova cena je jedným z najprestížnejších medzinárodných ocenení a každoročne sa udeľuje tým, ktorí dosiahli vynikajúce výsledky v oblasti fyziky, chémie, medicíny alebo literatúry alebo prispeli k svetovému mieru. Cenu založil švédsky chemik a bohatý podnikateľ Alfred Nobel, ktorý po svojej smrti odkázal celý svoj majetok nadácii, ktorú sám založil. Prvé slávnostné odovzdávanie cien sa uskutočnilo v roku 1901 a odvtedy bolo celkovo vybraných viac ako 900 laureátov Nobelovej ceny. Každý víťaz dostane diplom, zlatú medailu a veľkú sumu peňazí. Na začiatku 20. storočia mala táto cena hodnotu 150 000 švédskych korún, do roku 2019 sa jej výška zvýšila na osem miliónov švédskych korún, čo zodpovedá 1,1 milióna dolárov. Podľa štatistík je priemerný vek ocenených 55 rokov. V histórii Nobelovej ceny však bolo aj niekoľko pomerne mladých laureátov.

Najmladší laureáti Nobelovej ceny v histórii

Rudyard Kipling

Rudyard Kipling, najväčší anglický prozaik a básnik 19. a 20. storočia, sa v roku 1907 stal najmladším laureátom Nobelovej ceny. Rudyard Kipling mal v tom čase 42 rokov a za sebou už štyri romány a 16 zväzkov poviedok. Kipling vydal svoje prvé diela ešte v Indii a neskôr veľa cestoval po Ázii a Spojených štátoch. Obdobie v Štátoch bolo najúspešnejšie v jeho kariére. Zoznámenie s americkou detskou autorkou Mary Elizabeth Mapes Dodgeovou priviedlo Kiplinga k myšlienke príbehu z indickej džungle. Kiplingova slávna séria Kniha džunglí mala za jeho života veľký úspech a dočkala sa niekoľkých neskorších filmových adaptácií. Spisovateľ získal Nobelovu cenu za živú predstavivosť, výnimočný rozprávačský talent a myšlienkovú vyspelosť. Okrem toho Kipling získal množstvo ďalších vyznamenaní vrátane Zlatej medaily Kráľovskej literárnej spoločnosti.

Konstantin Novoselov

Konstantin Novoselov, fyzik z Nižného Tagilu vo Sverdlovskej oblasti. vyštudoval nanoelektroniku, robil výskum na Ruskej akadémii vied a strávil istý čas v Holandsku, než sa presťahoval do Spojeného kráľovstva, kde sa stal postdoktorandským výskumným pracovníkom na Manchesterskej univerzite. Najvýznamnejším Novoselovovým prínosom pre vedu bol jeho výskum a experimentálne práce na graféne, ktoré vykonával spolu so svojím krajanom André Geimom. Nobelovu cenu za fyziku získal v roku 2010 vo veku 36 rokov. Grafén, ktorý je extrémne tenký, ale pevný uhlíkový materiál a má niekoľko ďalších cenných vlastností, je veľkým prísľubom pre nanoelektroniku a medicínu a môže sa použiť aj na vytvorenie inovatívnych systémov na čistenie vody. Rok po udelení ceny sa Konstantin Novoselov stal členom Londýnskej kráľovskej spoločnosti. Tento Slovensko-britský fyzik napísal približne dvesto publikovaných článkov.

Frederic Joliot-Curie

Jean Frédéric Joliot sa narodil a vyrastal v hlavnom meste Francúzska, kde aj študoval na Ecole Supérieure de Physique et de Cœurie Appliquée. Po získaní titulu inžiniera sa však rozhodol zamerať na základný výskum. Frédéric najprv pracoval ako asistent Marie Curie v Rádiovom inštitúte Parížskej univerzity, neskôr sa stal výskumným pracovníkom inštitútu. Svoj výskum realizoval v spolupráci s Irène Curie, dcérou Marie Curie. Irena sa neskôr stala jeho manželkou a spoločne pokračovali vo výskume rádioaktívnych vlastností chemických látok. Manželia získali Nobelovu cenu za chémiu v roku 1930 po tom, čo objavili, že je možné vytvoriť umelú rádioaktivitu syntézou prvkov. V tom čase 35-ročný Frederic Joliot-Curie (rovnako ako jeho manželka si zvolil dvojité priezvisko). Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do francúzskeho odboja a pomáhal bojovníkom s komunikačným vybavením a výbušninami. Po oslobodení Paríža sa Frédéric Joliot-Curie stal riaditeľom Národného centra vedeckého výskumu.

Mairead Corrigan

Írska aktivistka Mairead Corriganová je známa svojím bojom za mier a spravodlivosť nenásilnými prostriedkami. V detstve sa jej dostalo katolíckeho vzdelania, od tínedžerských rokov pracovala ako sekretárka a zároveň sa venovala dobrovoľníckej činnosti v charitatívnych organizáciách. Corriganovej postoj k životu najviac ovplyvnila smrť jej troch synovcov, ktorí zahynuli pri pouličnej prestrelke medzi britskými vojakmi a ozbrojencom Írskej republikánskej armády. Krátko nato aktivistka spolu so svojou priateľkou Betty Williamsovou zorganizovala v Belfaste protestný pochod proti násiliu v Severnom Írsku. Na demonštrácii sa zúčastnili protestanti aj katolíci. Ďalšou etapou jej mierotvornej práce bolo založenie Spoločenstva mierumilovných ľudí, ktoré následne pomohlo vyriešiť etnopolitický konflikt v Severnom Írsku. V roku 1976 za to 32-ročná Mairead Corriganová spolu s ďalšími spoluzakladateľmi komunity získala Nobelovu cenu za mier. Počas svojej kariéry precestovala viac ako 25 krajín sveta, kde sa stretávala s významnými politickými a náboženskými predstaviteľmi.

Rudolf Messbauer

Nemecký experimentálny fyzik Rudolf Ludwig Messbauer získal vzdelanie na Technickej univerzite v Mníchove. prednášal na Planckovom inštitúte, po presťahovaní do USA bol profesorom na Kalifornskom technologickom inštitúte. Tam spolupracoval s americkým vedcom Robertom Hofstadterom na jeho výskume v oblasti jadrovej fyziky a spektroskopie gama žiarenia. Objavil fluorescenčný efekt jadrovej gama rezonancie bez spätného rázu jadra, neskôr nazvaný „Messbauerov efekt“. Za svoju prácu získal dve prestížne ocenenia a v roku 1961 mu bola po experimentálnom potvrdení jeho objavu udelená Nobelova cena za fyziku. Messbauer mal v tom čase 32 rokov. Jeho práca sa stala základom mnohých vysoko citlivých meracích techník používaných v geológii, archeológii, medicíne, metalurgii a mnohých ďalších oblastiach vedy a techniky. Rudolf Messbauer sa od 70. rokov 20. storočia venoval výskumu slnečných neutrín a neskôr sa stal vedúcim francúzskeho Laue-Langevinovho inštitútu. Tento vedec je v súčasnosti čestným profesorom na trinástich univerzitách a pokračuje vo svojej pedagogickej a výskumnej práci.

Frederic Bunting

Kanadský lekár a fyziológ Frederic Bunting sa stal najmladším laureátom Nobelovej ceny za medicínu, ktorú získal vo veku 32 rokov za objav inzulínu. Je zaujímavé, že k tomuto zásadnému vedeckému objavu nemuselo dôjsť, pretože Banting pôvodne plánoval získať teologické vzdelanie. Na univerzite v Toronte však včas zmenil názor a začal študovať medicínu. Chvíľu pracoval ako praktický chirurg, potom sa začal venovať laboratórnemu výskumu, zaujímal sa o hľadanie lieku na cukrovku. Spolu so svojím asistentom Charlesom Bestom sa mu nakoniec podarilo izolovať hormón inzulín z pankreasu psov. Tento objav bol prvým krokom k masovej výrobe syntetického inzulínu, ktorý zachránil životy miliónov diabetických pacientov. Stojí za zmienku, že Bunting sa zdráhal využiť svoju prácu na komerčné účely a patent predal Torontskej univerzite len za jeden dolár. Okrem Nobelovej ceny mu bol udelený aj Rad britského impéria a jeho narodeniny 14. novembra sa stali Svetovým dňom diabetu.

Li Zhengdao

Americký fyzik narodený v Číne získal vzdelanie vo svojej vlasti na Národnej juhozápadnej zjednotenej univerzite, potom pokračoval v štúdiu na Chicagskej univerzite a pod vedením slávneho talianskeho fyzika Enrica Fermiho, autora prvého jadrového reaktora na svete, získal doktorát. V neskorších rokoch sa Zhengdao presťahoval na Kolumbijskú univerzitu, kde pôsobil ako docent. Vo veku 29 rokov sa stal najmladším profesorom v histórii univerzity. O dva roky neskôr (1957) mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za priekopnícku prácu v oblasti zákonov parity, ktorá otvorila nové perspektívy vo výskume častíc. Podľa niektorých fyzikov ho Zhengdao priblížil k vytvoreniu jednotnej fyzikálno-matematickej teórie, takzvanej „teórie všetkého“.

Carl Anderson

Carl Anderson, fyzik a experimentátor z USA, získal bakalársky a neskôr doktorandský titul na Kalifornskom technologickom inštitúte. Pod vedením významného fyzika Roberta Andrewsa Millikena sa zapojil do výskumu kozmického žiarenia. Anderson pritom objavil stopy častice s hmotnosťou rovnajúcou sa hmotnosti elektrónu, ale s kladným, a nie záporným elektrickým nábojom. Svoj objav sa mu podarilo experimentálne dokázať vytvorením párov elektrón-pozitrón ožiarením gama žiarením. V roku 1936, keď mal Karl Anderson 31 rokov, získal spolu so svojím kolegom Victorom Hessem Nobelovu cenu za fyziku. V tom istom roku urobil ďalší významný objav: objav existencie nestabilnej subatomárnej častice nazývanej mión.

Paul Dirac

Anglický vedec Paul Dirac sa preslávil najmä svojou prácou na kvantovej teórii gravitácie a elektrodynamiky. Svoju vedeckú kariéru začal štúdiom elektrotechniky a aplikovanej matematiky na Bristolskej univerzite. Dirac následne nastúpil na postgraduálne štúdium na univerzite v Cambridge a od roku 1926 bol členom vedeckej rady St. John’s College. Zhengdao bol autorom rovnice, ktorá bola neskôr pomenovaná po ňom. Táto rovnica slúži na vysvetlenie interakcie medzi elektromagnetickým poľom a voľnými elektrónmi a vzniku páru elektrón-pozitrón. Za svoju prácu získal vtedy 31-ročný Paul Dirac Nobelovu cenu za fyziku.

Werner Heisenberg

Nemecký teoretický fyzik Werner Heisenberg bol jedným z hlavných priekopníkov kvantovej mechaniky. Študoval na Mníchovskej univerzite a svoju doktorskú prácu o kvantovej teórii dokončil vo veku iba 22 rokov. Potom bol tento sľubný mladík pozvaný na univerzitu v Göttingene, kde sa stal asistentom Maxa Borna. V roku 1927 nastúpil na miesto profesora teoretickej fyziky na univerzite v Lipsku a zároveň sa venoval výskumu. Heisenberg zohral vedúcu úlohu pri vývoji kvantovo-mechanickej teórie, za čo mu bola udelená Nobelova cena za fyziku. Mladý vedec mal v tom čase 31 rokov. Okrem vytvorenia Heisenbergovho princípu neurčitosti neoceniteľne prispel k štúdiu feromagnetizmu, subatomárnych častíc a mnohých ďalších fyzikálnych javov. Po druhej svetovej vojne pôsobil ako riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka a viedol pracovnú skupinu pre jadrovú fyziku v Nemecku.

William Lawrence Bragg

Mladý austrálsky vedec William Lawrence Bragg získal Nobelovu cenu za fyziku vo veku 25 rokov spolu so svojím otcom Williamom Henrym Braggom. Od útleho veku prejavoval veľký záujem o vedu, o čom svedčí aj fakt, že ako štrnásťročný sa Bragg zapísal na Adelaidskú univerzitu, kde študoval matematiku a fyziku. Po presťahovaní sa do Spojeného kráľovstva s rodinou pokračoval v štúdiu a absolvoval Trinity College na Cambridgeskej univerzite. Lawrence Bragg a jeho otec skúmali kryštály pomocou röntgenového spektrometra a objavili zákon difrakcie röntgenového žiarenia, ktorý umožňuje určiť polohu atómov v kryštáli. V roku 1915 im bola udelená Nobelova cena a o štyri roky neskôr sa Bragg stal profesorom fyziky na Viktoriánskej univerzite v Manchestri.

Malála Júsufzajová

Pakistanské dievča sa stalo známym vo veku 11 rokov po tom, čo pre BBC napísalo blog o živote v oblasti Svát ovládanej Talibanom. Malála bola obhajkyňou práv detí a prístupu žien k vzdelaniu v Pakistane. Po ofenzíve vládnych síl a oslobodení provincie od Talibanu v roku 2009 pokračovala vo svojej činnosti. O tri roky neskôr bol školský autobus, v ktorom Malála cestovala spolu s ďalšími deťmi, napadnutý ozbrojencami, ktorí ju strelili do hlavy a zranili ďalšie dve deti. Po prevoze do vojenskej nemocnice ležala istý čas v kóme, keď sa jej stav zlepšil a umožnil prevoz, bola Malála letecky prevezená do Birminghamu. Pakistanský minister udelil mladej aktivistke v neprítomnosti Hviezdu odvahy, zatiaľ čo britská novinárka Christine Lambová jej dobrovoľne pomohla napísať autobiografickú knihu. Uverejnenie životopisu v nasledujúcom roku zatienilo vyhlásenie Talibanu, že ak sa im naskytne príležitosť, útok zopakujú, ale Malála sa napriek tomu nezľakla hrozieb a neprestala bojovať proti prenasledovaniu. V roku 2013 získala dve ocenenia: Cenu Anny Politkovskej a Sacharovovu cenu. V roku 2014 získala sedemnásťročná Malála Júsufzajová spolu s indickým aktivistom Kailášom Satjárthím Nobelovu cenu za mier a stala sa tak najmladšou laureátkou Nobelovej ceny v histórii.