15 najznámejších svetových filozofov

*Prehľad toho najlepšieho podľa redakcie. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je reklamou a nepredstavuje odporúčanie na nákup. Konzultácia s odborníkom pred kúpou.

Ale možno skôr či neskôr v živote príde čas, keď si každý začne klásť rôzne existenciálne otázky. Aký je zmysel života?? Prečo je svet taký nespravodlivý?? Primárna je myseľ alebo hmota? Aj keď… tu sme sa mýlili, zriedkakedy si niekto kladie otázky o materializme alebo idealizme.

Tieto otázky prenasledujú ľudstvo od nepamäti. Rôzni myslitelia minulosti sa pokúšali poskytnúť odpovede. Alebo aspoň správne formulujte otázky. V dôsledku toho dejiny ľudstva ovplyvnilo obrovské množstvo filozofov. Niektoré z ich myšlienok sa rozpadli na prach a zostali len v učebniciach, niektoré sú stelesnené v moderných spoločenských inštitúciách a niektoré sú len príležitosťou predviesť svoju erudíciu.

A bez ohľadu na to, prečo sa obraciate k dejinám myslenia – či chcete získať odpovede na najdôležitejšie otázky existencie, či chcete pochopiť spoločnosť a iných ľudí, alebo sa možno len chcete pochváliť Senecovými citátmi z dialógov pri nákupe brokolice v Bille vo výpredaji – zoradili sme 15 najznámejších svetových filozofov.

Poradie bolo zostavené na základe údajov z vyhľadávačov. Na ktorého filozofa sa najčastejšie pýtate?.

Prehľad najznámejších filozofov na svete

Alvin Toffler

Hodnotenie: 4.3

Alvin Toffler predstavuje najnovšiu filozofickú školu. Jeho diela, publikované v druhej polovici 20. storočia, opisujú postindustriálnu, informačnú spoločnosť a miesto človeka v nej. Taká je situácia v súčasnosti.

Alvin Toffler vo svojom dnes už kultovom diele „Šok z budúcnosti“, ktoré prvýkrát vyšlo v roku 1970, opísal takzvanú „tretiu vlnu“, úplne nový typ spoločnosti, ktorý priniesla intelektuálna revolúcia. Predpovedal vznik obrovského množstva subkultúr, fenomén masovej spotreby, stieranie hraníc medzi „výrobcami“ a „spotrebiteľmi“, ale predovšetkým prvenstvo informácií. Myšlienky sa v súčasnosti stávajú cennejšími ako akýkoľvek tovar. Predpovedal tiež vytvorenie „pro-spotrebiteľskej ekonomiky“, ktorá by nahradila tradičný kapitalizmus.

Hoci tento filozof nebol počas svojho života príliš populárny, jeho myšlienky, ktoré sú teraz stelesnené vo svete okolo neho, priniesli Alvinovi Tofflerovi slávu. Jeho predpovede – od lokálnych (efekt „šoku z budúcnosti“ spôsobeného iracionálnym konzumom, keď spotrebitelia kupujú nové iPhony každý rok po ich vydaní, len aby držali krok s meniacou sa spoločnosťou) až po globálne – sa napĺňajú práve teraz. A ak trpíte nepochopiteľnou bolesťou hlavy a nestihnete posledný autobus, prečítajte si jeho knihy.

Arthur Schopenhauer

Hodnotenie: 4.4

Arthur Schopenhauer, jeden z najznámejších predstaviteľov nemeckej filozofickej školy. Jeho myslenie sa pritom dostalo do kontrastu s myslením jeho predchodcov. Bol napríklad veľmi kritický voči Kantovým spisom a vo všeobecnosti sa prikláňal k myšlienkam iracionalizmu.

V Schopenhauerovej filozofii možno vysledovať myšlienku existencie nepoznateľného. Rozdeľuje naše globálne prostredie na jednoduché veci, ktoré ľudská myseľ dokáže pochopiť, a na sféry, ktoré jednoducho pochopiť nemožno. Avšak tendencie mysticizmu, ktoré možno vysledovať v myslení tohto filozofa, naznačujú, že tieto nepoznateľné sféry sú nám prístupné prostredníctvom zjavenia, viery, citu a iných „impulzov“.

Tento filozof si však získal popularitu v modernom svete predovšetkým vďaka myšlienke univerzálneho pesimizmu. Podľa jeho spisov je jediným orgánom poznania intelekt. Dopĺňa ju však dôležitá vlastnosť ľudskej psychiky – vôľa. A myšlienka univerzálneho pesimizmu spočíva v tom, že táto vôľa je nezmyselná, pretože náš svet, ktorý obývate vy a ja, je ten najhorší možný. A úlohou človeka je prejsť týmto svetom, „arénou posiatou žeravými uhlíkmi“. A nemalo zmysel udržiavať si vôľu žiť, pretože intelekt si musí uvedomiť, že existencia človeka na zemi len znásobuje jeho utrpenie.

Arthur Schopenhauer bol rovnako ako budhisti zarytým odporcom samovraždy. Úlohou človeka je prejsť svetom, nie „ošklbať“ si cestu „arénou posiatou horiacimi uhlíkmi“.

Diogenes

Hodnotenie: 4.5

Diogenes je azda jediným filozofom v rebríčku, ktorý nie je známy pre svoje spisy, ale pre svoje empatické správanie. Vždy si z Aténčanov robil žarty a zároveň zo svojich „žartov“ vyvodzoval vysoko intelektuálne závery…

Jedného dňa napríklad vyšiel na aténske námestie a začal prednášať akúsi filozofickú prednášku. Nikto ho však nepočúval. Vtedy Diogenes zakričal ako vták a okolo neho sa zhromaždil zástup divákov. A kritizoval ich – hovoril, že keď hovorí dôležité veci, nikto ho nepočúva, ale stačí, že reve ako nerozumný vták – a tu stáli Aténčania s otvorenými ústami.

Diogenes bol zakladateľom školy kynikov, osobitného filozofického smeru, ktorý vznikol v nižších spoločenských vrstvách. Cynici vzdorovito opovrhovali svetom a tradičným svetonázorom a svoju chudobu považovali za symbol, odmietnutie pôžitkov, štátnosti a verejnej morálky. Diogenés v tom tiež hľadal cnosť, pričom zmysel človeka videl v oslobodení sa od výhod, ktoré mu poskytuje zhora spoločnosť alebo šťastie.

Diogenov svetonázor preto sotva možno nazvať cynickým v modernom zmysle slova, skôr epaticko-asketickým, s asketickým vlajkovaním a kritikou šťastia, spoločnosti a výhod, ktoré poskytujú.

Niccolò Machiavelli

Hodnotenie: 4.5

Niccolò Machiavelli bol jedným z najznámejších filozofov, ktorí sa zaoberali myšlienkami štátu a vlády. Základná časť jeho prác je venovaná kritike a zdôvodneniu činnosti rôznych vládcov staroveku, antiky a súčasnosti (v čase autorovho života, t. j. na začiatku XVI. storočia).

Najznámejším dielom Niccola Machiavelliho je Vládca. Opisuje v nej spôsoby uchopenia moci i metódy vládnutia a predstavuje portrét ideálnej hlavy. Je charakteristické, že myšlienky, ktoré Machiavelli v tomto diele publikoval, nestratili na aktuálnosti dodnes. Podľa neho existuje niekoľko spôsobov, ako sa dostať k moci – zbrane, sila, šťastie. A keďže človek nemá moc nad šťastím, Vládca podrobne rozoberá, ako dosiahnuť úspech pomocou násilia. Podľa Machiavelliho musí byť dobrý vládca niekedy ako zviera – a v očiach talianskeho filozofa sú líšky a levy obzvlášť uctievané.

Podľa Niccola Machiavelliho si ľudia viac cenia úspešného panovníka ako cnostného, pretože úspech štátu vedie k prosperite celej spoločnosti, zatiaľ čo cnosť panovníka vedie len k určitým skupinám. A to sa prejavuje v modernej spoločnosti. Dokonca aj vládcovia, ktorí sú krutí k vlastnému ľudu, sú ospravedlnení, keď ich krajina dosiahne určitý úspech v tej či onej oblasti.

John Locke

Hodnotenie: 4.5

John Locke, anglický filozof a osvietenec, bol jedným zo zakladateľov liberalizmu. Jeho myšlienky o ľudských právach a slobodách sa napríklad odrážajú v Jeffersonovej a Washingtonovej deklarácii, hlavnom štátnom dokumente USA.

Hlavná myšlienka Johna Locka sa však týka formovania ľudskej mysle. Odvodil myšlienku karty

a rasa – „čistý štít“. Každý človek sa rodí s čistou mysľou a počas života ju napĺňa vlastnými skúsenosťami, ktoré pozostávajú z jedinečných vnemov. Podľa Johna Locka sú ľudské city primárne a majú prednosť pred rozumom. V dôsledku toho sú rovnaké predmety vnímané rôznymi ľuďmi odlišne.

Základným produktom myslenia ako vlastnosti duše sú podľa Johna Locka myšlienky. Pochádzajú z vonkajších a vnútorných skúseností. Jednoduché myšlienky sa ďalej spájajú do zložitejších a ambicióznejších. Jediným zdrojom takýchto myšlienok je skúsenosť, v ktorej nemôže byť žiadna „fantázia“ alebo mystika.

V iných spisoch John Locke skúma myšlienky štátnosti. Podľa neho jediným stavom hodným dosiahnutia pre človeka je úplná sloboda. Ľudia by mali mať plné právo nakladať so svojím majetkom a existenciou. Žiadny jednotlivec v spoločnosti nesmie byť sluhom alebo vazalom nielen iného jednotlivca, ale ani štátnej inštitúcie. To by sa malo prejaviť napríklad v oblasti slobody pohybu alebo správy majetku.

Myšlienky Johna Locka sa teraz rodia po druhýkrát. V neposlednom rade aj preto, že čoraz viac prezidentov a hláv štátov si za svoju základnú ideológiu volí liberalizmus a libertarianizmus.

Voltaire

Hodnotenie: 4.6



Voltaire je jedným z najznámejších francúzskych filozofov. Práve jeho myšlienky a spisy formovali obdobie osvietenstva. Zároveň boli v čase Voltairovho života (prvá polovica 18. storočia) dosť kritickí voči súčasnému spoločenskému a politickému systému.

Podľa Voltaira je spravodlivá spoločnosť založená na troch základných princípoch – slobode, rovnosti a bratstve. A každá z nich bola porovnávaná so skutočnou sociálnou vrstvou. Feudalizmus sa vyznačoval nerovnosťou, vplyv cirkvi neslobodou. Voltaire sám pochopil, že každá spoločnosť, v ktorej sa prejavuje fenomén vlastníctva, je odsúdená na rozdelenie na bohatých a chudobných.

Sloboda by teda podľa Voltaira mohla dobre nahradiť vlastníctvo. Ľudia by mali mať právo vybrať si, pre koho budú pracovať. Táto sloboda práce im pomôže získať majetok bez toho, aby ho skutočne mali.

Voltaire bol silným kritikom náboženstva. Podľa neho cirkev nesie okrem iného vinu za rozdelenie spoločnosti. Kritizoval však aj ateizmus. V osvietenej spoločnosti podľa tohto filozofa existuje sloboda náboženstva. Voltaire vyzýval k bratskej jednote medzi ľuďmi rôznych konfesií.

Voltairove sociálne a politické spisy formovali myšlienku kontrolovanej monarchie, ktorá sa neskôr stala konštitučnou. V devätnástom a dvadsiatom storočí si túto cestu vlády zvolilo čoraz viac národov.

Georg Wilhelm Friedrich Hegel

Hodnotenie: 4.6



Georg Wilhelm Friedrich Hegel, známy skôr pod svojím priezviskom, bol jedným z filozofov klasickej nemeckej školy a zakladateľom nemeckej idealistickej školy. Myšlienky tejto školy naznačujú prvenstvo mysle a ducha. V Hegelovom diele možno pozorovať absolútny idealizmus; tento filozof veril, že všetky reálne veci smerujú k triumfu filozofie a stávajú sa čistým myslením.

Základnou myšlienkou Hegelovej filozofie je triumf rozumu. Celú prírodu okolo seba vnímal ako súčasť absolútnej idey, udalosti považoval za predpoklady, náhodnosť menil na nevyhnutnosť. Dôležitou črtou Hegelovho idealizmu je myšlienka, že v rôznych etapách ľudských dejín možno každý jednotlivý národ považovať za nositeľa svetového rozumu.

Základná koncepcia Hegelovho myslenia spočíva v tom, že absolútna idea prechádza tromi štádiami vývoja. Prvým je jeho existencia vo vlastnom „brlohu“, v podstate jeho úplné prvenstvo. Druhým je jeho prechod do „inakosti“, jeho premena na prírodné javy a okolité predmety. A posledná – zovšeobecnenie absolútnej idey v podobe reálneho sveta v mysli človeka.

René Descartes

Hodnotenie: 4.7



René Descartes bol francúzsky filozof, mysliteľ, bádateľ a matematik. Narodil sa v roku 1596 a jeho dielo výrazne ovplyvnilo vedeckú a kultúrnu paradigmu stredoveku. A v samotnej filozofii je známy ako vynálezca metódy radikálnej pochybnosti.

Descartesovou úlohou bolo určiť základy všetkého poznania tak, aby o nich nebolo najmenších pochybností. Táto myšlienková metóda v zásade vychádza zo starogréckeho skepticizmu, ale francúzsky filozof ju rozvinul. A čo je najpozoruhodnejšie, pokúsil sa dokázať (alebo vyvrátiť) existenciu Boha.

Descartes odvodzuje svoj dôkaz existencie Boha od myšlienky nedokonalosti človeka. Keďže ľudia dokážu rozpoznať sami seba ako nedokonalých, sú schopní porovnávať sa s nejakou dokonalejšou bytosťou, ktorá ich možno stvorila. Podľa Descarta Boh existuje čiastočne vďaka samotnej myšlienke na neho.

Mnohé myšlienky Reného Descarta sa stali základom európskej filozofie. Zaviedol pojem dokonalej bytosti (Boha), oddelenie hmoty od rozumu, nekonečný vesmír a spoločné dobro, ktoré sa prejavuje v potrebe solidárnej existencie človeka s ostatným svetom.

Friedrich Nietzsche

Hodnotenie: 4.7



Friedrich Nietzsche nie je len predstaviteľom nemeckej filozofickej školy. Vytvoril dokonca vlastný prúd, ktorý sa dnes považuje za neakademický, ale v čase svojho vzniku zasiahol mysle mnohých mysliteľov tej doby.

Samotný Friedrich Nietzsche sa neprihlásil k žiadnemu konkrétnemu filozofickému prúdu. V jeho dielach možno nájsť prvky nihilizmu (odmietanie konvenčných hodnôt), prvky metafyziky a perspektívneho subjektivizmu. Najviac ho však preslávili dve myšlienky – o nadčloveku a o smrti Boha.

Idea nadčloveka je založená na myšlienke fragmentácie ľudskej existencie. Nadčlovek je bytosť, ktorá získala svet späť. Je tvorcom, tvorcom nových vektorov rozvoja. Nepotrebuje rozdeliť svoj život na uspokojovanie jednotlivých potrieb, pretože tie isté potreby nemá. Myšlienka nadčloveka sa odráža v modernom svete – ako symbióza mysle a stroja, ako posilnenie intelektu technologickými riešeniami.

Myšlienka, že „Boh je mŕtvy“, je prvkom nihilizmu. Podľa Nietzscheho moderní ľudia stratili hodnotu morálnych referenčných bodov založených na nadprirodzených pojmoch. Smrť Boha sa prejavuje v tom, že ľudia už necítia záruku dobra bytia, predstavy o všeľudských bytostiach alebo pojmy už nie sú schopné človeka uspokojiť.

Sokrates

Hodnotenie: 4.7



Sokrates bol staroveký grécky filozof, ktorý zmenil smer myslenia celej krajiny. Ak sa pred ním ľudia snažili pochopiť prírodu, jej javy a významy, po ňom obrátili svoju pozornosť na vlastnú myseľ, pocity a osobnosť.

Preto mnohí bádatelia nazývajú Sokrata prvým filozofom v klasickom zmysle slova. Jeho spisy sú zamerané na reflexiu, štúdium seba samého, hľadanie odpovedí na existenciálne otázky existencie. Sokratovo filozofické učenie skúma jeho vlastné princípy a techniky.

Sokratovou hlavnou myšlienkou je prvenstvo poznania a hľadania pravdy. Skúma morálne cnosti, pričom používa najpopulárnejšiu techniku tej doby – dialektickú diskusiu. Preto sa Sokratove diela priamo nezachovali a jeho filozofické myšlienky možno posudzovať len zo spisov jeho súčasníkov a nasledovníkov.

Pohľad na Sokratovo myslenie možno získať z jeho „paradoxov“ – krátkych výrokov, ktoré sa môžu zdať v rozpore so zdravým rozumom. Tento filozof tvrdil, že zlo pochádza z neznalosti cnosti a každý človek nechce konať zlo z vlastnej vôle. Poznanie označil za najcivilistickejšiu cnosť.

Sokrates je známy ako jeden zo zakladateľov mayeutiky, metódy získavania poznatkov prostredníctvom argumentov, ktorá zahŕňa kritický postoj k dogmatizmu. Svojim oponentom položil spresňujúce otázky, ktoré ich priviedli k záverečnej odpovedi.

Konfucius

Hodnotenie: 4.8



Konfucius bol najslávnejší filozof Orientu, ktorého spisy a spôsob myslenia tvorili základ konfucianizmu. Toto učenie zahŕňa etiku, politiku, vedu, svetonázor, životný štýl a dokonca aj náboženstvo – a v súčasnosti je rozšírené nielen v Číne, ale aj v Japonsku a Kórei.

Konfuciove základné myšlienky opisujú vytvorenie ideálnej, harmonickej spoločnosti, v ktorej má každý jednotlivec svoje miesto a funkciu. Je založený na konceptoch oddanosti a vzájomného rešpektu. Konfucius rozlišoval päť konštánt spravodlivého človeka, ktorý má svoje miesto v tejto spoločnosti:

1. Ľudstvo. Každá osobnosť je súhrnom skúseností, ktoré si človek vytvára sám v sebe. A vyžaduje si, aby bola zameraná na ľudstvo;
2. Spravodlivosť. Spoločnosť a jednotlivec sú ovládaní pravdou, nie vlastnými túžbami;
3. Lojalita k zákazníkom. Spoločnosť stojí na rituáloch, ktoré sa musia dodržiavať. Napríklad prejavovanie úcty k rodičom;
4. Rozsudok. Človek musí byť schopný vypočítať dôsledky svojich činov;
5. Integrita. Skutky musia byť vykonané úprimne, len s dobrým úmyslom.

Mnohé prvky Konfuciovho učenia sa odrážajú aj v západnej filozofii. Nie vždy bol však vnímaný s nadšením. Hegel napríklad označil konfucianizmus a jeho stúpencov za „chodiacu morálku“ a uvedený zoznam konštánt nazval súborom fráz životnej múdrosti bez akejkoľvek metafyziky.

Aristoteles

Hodnotenie: 4.8



Aristoteles bol filozof, učenec a mysliteľ starovekého Grécka, ktorý sa zapísal takmer do všetkých oblastí ľudského poznania: matematiky, fyziky, politiky, logiky a mnohých ďalších.

Hoci bol Aristoteles žiakom Platóna, ktorý zasa študoval u Sokrata, tento filozof sa vo svojom diele zameriava predovšetkým na prírodu a prirodzený svet. V Metafyzike napríklad uvažuje o štyroch základných príčinách – predovšetkým o bytí – hmote, forme, činnosti a účele. Zároveň nazýva Boha prvým hýbateľom: od neho sa začínajú všetky počiatky.

Aristoteles nevnímal Boha ako všemocnú pôvodnú bytosť, ale ako pôvod všetkých vecí – nejakú substanciu, univerzálnu a zmyslami a mysľou nedefinovateľnú. Práve ona obsahuje ostatné štyri príčiny, ktoré vytvárajú hmotu, formu, činnosť a účel.

Okrem toho Aristoteles aktívne skúma bytie a existenciálne otázky. Identifikuje myslenie a jeho prvky – logiku, pojmy a úsudok. Bytie je neoddeliteľne spojené s vedomím a prejavuje sa prostredníctvom pocitov, pamäti a zvyku. Aristoteles tiež vypracoval systém cností, ktoré rozdelil na etické a duševné. Prvým je súbor vlastností, ktoré sú človeku vlastné. Druhým je spôsob, akým sa ľudia najlepšie správajú vo všetkých situáciách.

Immanuel Kant

Hodnotenie: 4.9



Immanuel Kant, jeden zo zakladateľov nemeckej klasickej filozofie. Vo svojej epistemológii odmietol dogmatickú metodológiu poznania a navrhol kritiku klasických koncepcií, pričom sa sústredil priamo na štúdium rozumu.

Najznámejším dielom Immanuela Kanta je samozrejme Kritika čistého rozumu. Autor v ňom uvažoval o možnosti pravdivého poznania, ktoré nie je spojené s pokusmi a skúmaním, a priori. Kant neskôr začal klásť existenciálne otázky, ale neprestával skúmať spôsoby poznania. Tvrdil, že poznanie je okrem iného založené na subjekte poznania.

Podľa Kanta neskúmame priamo predmety, ale ich javy – našu vlastnú skúsenosť, ktorá vzniká pri skúmaní predmetu. Okrem toho máme konflikt medzi rozumom a skúsenosťou. A na potvrdenie toho Kant odvodzuje štyri antinómie – úsudky, ktoré vyvracajú samy seba. Aby sa pokúsil zmieriť tieto rozpory, filozof navrhuje obrátiť sa na vieru, pretože veda nie je všemocná a nedokáže ich vysvetliť.

Treba poznamenať, že moderné vedecké poznanie vyvracia Kantove antinómie. V jeho dobe však boli skôr „šokujúce“, pretože predpokladali nevyhnutnosť náboženstva z výskumného hľadiska.

Platón

Hodnotenie: 4.9



Platón je jedným z mála starovekých gréckych filozofov, ktorých dielo sa zachovalo do dnešných dní v kompletnej podobe. Ako Sokratov žiak sa venoval štúdiu rozumu – a stal sa tak jedným zo zakladateľov idealizmu.

Vo svojich spisoch poprel sociálnu koncepciu bytia. Podľa Platóna možno „bytie“ vidieť len v určitých absolútnych entitách, ktoré nie sú viazané na čas a priestor. Filozof ich nazval „eidos“ alebo „idey“.

Svet z Platónovho pohľadu pozostáva z troch prvkov (rodov) – eidos, ktorý je večný a existuje mimo priestoru, z vecí, ktoré sa počas svojho života menia, a z priestoru, v ktorom tieto veci existujú. Tento názor je obzvlášť silne vyjadrený v Timaiovi, kde mysliteľ opisuje svoju predstavu vesmíru.

Parmenides tvrdí, že svet ideí existuje oddelene od hmotného vesmíru. Tieto sféry stoja proti sebe. Z tohto dôvodu súčasní bádatelia Platóna nedokážu presne určiť, ako si predstavoval svet – ak sú totiž vesmíry navzájom protikladné, ako je možné, že existuje jeden priestor?

Aj Platón skúmal dušu a odvodil 4 argumenty, ktoré potvrdzujú jej nesmrteľnosť:

1. Protiklady naznačujú vzájomnú prítomnosť – ako napríklad spánok a bdelosť. Preto musí byť smrť doplnená nesmrteľnosťou;
2. Existujú univerzálne pojmy ako „krása“ a „spravodlivosť“ bez média. A ak ich človek pozná, musí sa ich niekde naučiť. Platón veril, že duša si je vedomá absolútnych podstát ešte pred narodením, čo potvrdzuje jej nesmrteľnosť;
3. Keďže v jednote tela a duše je duša dominantná a telo je jej podriadené, znamená to, že duša je blízka božským podstatám. Nesmrteľný vo všeobecnosti;
4. Duša je eidos, idea života, prvotná príčina existencie tela. čo znamená, že jeho bytie presahuje realizovaný svet.

Platón vo svojich filozofických výskumoch používal takú metódu poznania, ako je dialektika. Preto je väčšina jeho diel napísaná formou dialógu, kde jedna postava kladie otázky druhej alebo jej odporuje.

Karl Heinrich Marx

Hodnotenie: 5.0



Karl Heinrich Marx je často študovaný predovšetkým ako ekonóm, autor mnohých diel o politickej ekonómii a autor Kapitálu. Ale on je filozof. Až na to, že jeho myšlienky sa nezaoberajú existenciálnymi otázkami, ale zvláštnosťami sociálnej štruktúry.

Marxove myšlienky vyrastajú z Hegelových myšlienok. Tót veril, že človek sa môže vyvinúť z úrovne subjektívneho myslenia na úroveň absolútnej špekulácie. Tento spôsob Hegel nazval „fenomenológiou“ a svoju logiku „dialektikou“. Marx zasa požadoval, aby sa toto myslenie „obrátilo“.

Bol to teda Marx, kto stál pri základoch materialistickej dialektiky ako vedy. Podľa neho sa ľudské myslenie riadi rovnakými zákonmi ako okolitá realita. Okrem toho sa vedomie javí ako odraz bytia (spoločnosti a prírody). Karol Marx spolu so svojimi súdruhmi vypracoval tri zákony materialistickej dialektiky:

1. Jednota a boj protikladov. Každý skúmaný objekt má vnútorný zdroj vývoja. „Uvádza sa do pohybu“ bojom protikladov, ktoré sú zároveň neoddeliteľné;
2. Prechod kvantity na kvalitu. Kvantita je ľahostajná k bytiu, ale kvalita ho definuje. Preto jedno opatrenie prechádza do druhého;
3. Popretie negácie. Vo vývoji opatrenia, predmetu alebo javu je každý nový krok negáciou predchádzajúceho, ale samotný vývoj má progresívno-repetičný (špirálovo-cyklický) charakter.
4. Hegelov materialistický prístup k dialektike viedol Karla Heinricha Marxa k vytvoreniu koncepcie nového spoločenského poriadku – komunizmu (socializmu). Kritizoval utopický socializmus a svoj vlastný nazval vedeckým socializmom. Marx veril, že spoločenský poriadok, ktorý vytvoril, vyrastá z myšlienok klasických nemeckých filozofov.

Podobné príspevky:

1. 10 najvýznamnejších nemeckých filozofov *Editor’s Best Country Review. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je reklamou a nie je predajnou ponukou. Pred nákupom by ste mali požiadať o odborné poradenstvo. Filozofia vznikla...
2. 10 najväčších svetových producentov ropy *Prehľad toho najlepšieho podľa redakcie. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je určený ako reklama a neslúži ako návod na nákup. Pred kúpou sa poraďte s odborníkom. Na...
3. Viac ako 20 najväčších svetových farmaceutických spoločností *Prehľad tých najlepších od redaktora. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je reklamou a neslúži ako návod na nákup. Pred kúpou je potrebné poradiť sa s odborníkom. Kvalita...
4. 10 najznámejších cestovateľov a ich objavy Dnes už o našej planéte vieme takmer všetko; každý kút Zeme bol dôkladne preskúmaný, opísaný, odfotografovaný a našiel si svoje miesto v učebniciach geografie. A vďaka rýchlo sa rozvíjajúcemu turistickému priemyslu...
Prečítajte si viac  3 najväčšie kaktusy na svete