10 najdlhších mostov v Číne

*Prehľad toho najlepšieho podľa redakcie. Informácie o výberových kritériách. Tento materiál je subjektívny, nie je reklamou a nepredstavuje sprievodcu nákupom. Pred nákupom sa poraďte s odborníkom.

Čína je fascinujúca a krajinne bohatá krajina. Sú tu tibetské pohoria, široké rieky a dokonca aj morské úžiny. A je toľko ľudí, miest a obcí, ktoré treba prepojiť. Čína tak bude môcť potešiť aj fanúšikov pôsobivých architektonických stavieb.

Najmä pre tých, ktorí sa chcú pokochať výdobytkami architektúry a techniky, sme zostavili rebríček 10 najdlhších mostov v Číne. Materiál obsahuje budovy z Čínskej ľudovej republiky (vlastnej Číny) aj z Čínskej republiky (nazývanej aj Taiwan).

Rebríček najdlhších mostov v Číne

Nominácia	miesto	Most	Dĺžka
Rebríček najdlhších mostov v Číne	1	Most Hangzhou Bay	35,7 KM
2	Viadukt Yangchun	35,8 KM
3	Nadjazd prvej linky metra Wuhan	37,8 KM
4	Pekingský viadukt	48,1 KM
5	Most Hongkong-Ču-chaj-Macau	55 KM
6	Most cez rieku Wei	79,7 KM
7	Viadukt Changdei	105,81 KM
8	Viadukt v Tchien-ťine	113,7 KM
9	Viadukt Zhanghua-Gaohsiung	157,3 KM
10	Viadukt Danyang Kunshan	164,8 KM

10. miesto: most Hangzhouwan Bay, 35,7 km

Hodnotenie: 4.1

Most Hangzhouwan Bay spája Jiaxing a Ningbo. Prechádza cez oceánsky záliv a skracuje vzdialenosť medzi oboma čínskymi veľkomestami o viac ako 16 km. Najvýraznejšou črtou tohto mosta je, že ide o najdlhší transoceánsky most na svete.

Most je určený pre automobilovú dopravu. Prechádza sa rýchlosťou približne 100 km/h. Uprostred trate je vybudovaný umelý ostrov, ktorý slúži na údržbu samotnej architektonickej štruktúry aj prechádzajúcich vozidiel.

Výstavba tejto impozantnej stavby trvala približne päť rokov. Bol schválený v roku 2003 a v roku 2008 bola dokončená stavba uvedená do prevádzky. Nielenže optimalizovala dopravnú štruktúru Číny, ale podarilo sa jej zvýšiť aj turistický ruch v meste Ningbo. Očakáva sa tiež, že trasa pomôže začleniť mesto do špeciálnej hospodárskej zóny s názvom „Veľký Šanghaj“.

9. miesto: Yangchun Viaduct, 35,8 km

Hodnotenie: 4.2

Železničný most Jang-čchun dlhý 35,8 km je súčasťou trate spájajúcej dve najväčšie čínske mestá Peking a Tchien-ťin. Pôvodne bola postavená špeciálne pre vysokorýchlostné vlaky. Vlaky svištia priemernou rýchlosťou 350 km/h.

Viadukt Jang-čchun je postavený na pevninskej Číne a na svojej trase neprechádza takmer cez žiadne veľké vodné plochy. Most má úplne iný účel. Zabezpečiť, aby železnica, po ktorej premávajú vysokorýchlostné vlaky, bola rovná a priama ako šípka. Iba v tomto prípade bude môcť dostatočne zrýchliť.

Most bol uvedený do prevádzky v roku 2007. Samotná vysokorýchlostná trať je dlhá 117 km a vďaka tomuto zariadeniu trvá cesta po nej len približne 30 minút. Pred otvorením mosta museli Číňania, ktorí chceli cestovať z Pekingu do Tianjinu (alebo naopak), stráviť viac ako hodinu cestovaním.

Č. 8: nadjazd linky 1 metra Wuhan, 37,8 km

Hodnotenie: 4.3

Mesto Wuhan sa môže pochváliť najdlhším nadzemným železničným mostom na svete. Prvá miestna linka metra je celá postavená na tomto moste – od začiatku až do konca, bez tunelov. Most meria úctyhodných 37,8 km, ale celý sa nachádza v jednej metropolitnej oblasti – Hankou.

Na tomto moste je 32 staníc. Na tomto moste sa nachádza celá prvá linka wuhanského metra. Neskôr bolo vybudovaných niekoľko ďalších „pobočiek“, čo umožnilo výrazné rozšírenie infraštruktúry. Mestské metro prepraví celkovo 712 miliónov cestujúcich.

V súčasnosti je v metre Wuhan 12 liniek. Takmer všetky boli uvedené na trh v posledných rokoch. Existujú plány na rozšírenie podzemnej infraštruktúry na „vetvy“ a, čo je zaujímavé, pomerne veľa tratí vo Wuhane vedie nad zemou. To znamená, že mostov je veľa, ale najdlhší je na linke 1.

7. miesto: Pekingský viadukt, 48,1 km

Poradie: 4.4

Pekinský viadukt (nazývaný aj Pekinský obrí most alebo Pekinský obor
Obrovské železničné rozpätie, ktoré je súčasťou vysokorýchlostnej trate Peking-Šanghaj. Je dlhá 48,1 km. Vlaky prechádzajúce cez most potrebujú na prejazd len 6 až 10 minút – taká je ich rýchlosť. Takže sotva môžete obdivovať scenériu za oknom.

Vysokorýchlostná trať Peking-Šanghaj je jednou z najdlhších čínskych železníc. Spája dve veľké mestá. Trať je dlhá 1,318 km a spolu s mostom bola postavená len za 2 roky.

Na vysokorýchlostnej železničnej trati je niekoľko mostov, ale pekinský viadukt je najdlhší. Ale najkrajšie sú tie ostatné. Napríklad oblúkový železničný most cez Jang-c‘-ťiang alebo viadukt cez rieku Chuang-che.

Vysokorýchlostná železničná trať nie je známa len svojimi mostmi. Napriek pôsobivému zrýchleniu je interval medzi vlakmi len 3 minúty! Podobne ako v podzemí.

6. miesto: most Hongkong-Ču-chaj-Macau, 55 km

Hodnotenie: 4.5

Za zmienku stojí, že na šiestom mieste nášho rebríčka je viadukt, ktorý nie je celkom čínsky. Je však veľmi dlhá a čiastočne sa nachádza na území ČĽR. Most spája čínske mesto Ču-chaj a osobitné okresy Macao a Hongkong.

Most Hongkong-Ču-chaj-Macao tiež nie je úplne most. Súčasťou stavby sú aj tunely. Hlavný most je lanový, dlhý 22,9 km a preklenuje Juhočínske more. Ďalšie tri viadukty majú maximálne rozpätie 500 m. Prechodom cez túto cestu sa má dostať aj pod more – súčasťou stavby je aj 6,7 km dlhý podmorský tunel.

Celkovo je táto križovatka skutočným technickým zázrakom. Bola spustená pomerne nedávno, v roku 2018, a pozostáva z mnohých mostíkov a umelých ostrovov. Výstavba trvala osem rokov a vyžiadala si 20 miliárd dolárov.

Na 5. mieste: The Wei Bridge, 79,7 km

Poradie: 4.6

Wei je rieka v Číne, pravý a najväčší prítok Huang He. A most, ktorý sa v našom rebríčku umiestnil na piatom mieste, ho prechádza dvakrát. Podobne ako mnohé iné mimoriadne dlhé viadukty v Číne sa využíva železnicami a je súčasťou vysokorýchlostnej trate spájajúcej mestá Čeng-čou a Si-an.

Most je dlhý 79,7 km a bol postavený špeciálne tak, aby vysokorýchlostná trať mala čo najmenej vinutých (horizontálne aj vertikálne) úsekov. Na konci dňa po nej vlaky premávajú úctyhodnou rýchlosťou 350-400 km/h. Pre nich sú zákruty alebo stúpania mimoriadne nebezpečnými úsekmi cesty.

Most cez rieku Wei zaujme nielen svojou veľkosťou, ale aj rýchlosťou výstavby. Jeho výstavba trvala len tri roky, od roku 2005 do roku 2008. Po dokončení však nejaký čas stála nečinne, pretože bolo potrebné vybudovať iné železničné trate. V dôsledku toho cez ňu prešiel prvý vlak až v roku 2010.

4. miesto: viadukt Changdei, 105,81 km

Hodnotenie: 4.7

Viadukt Changdei je jedným z najväčších a najdlhších mostov na svete. Jeho celková dĺžka je 105,81 km! Rovnako ako ostatné mimoriadne dlhé mosty v našom rebríčku bol navrhnutý špeciálne pre vysokorýchlostnú železnicu spájajúcu Peking a Šanghaj.

Jednou z najzaujímavejších vlastností viaduktu Changdei je, že bol postavený pomocou novej technológie, ktorá zabraňuje zničeniu konštrukcie zemetrasením. Dokáže odolať pomerne silným „otrasom“ bez výrazného poškodenia. Bude zaujímavý aj pre turistov, pretože vyzerá úplne inak ako ostatné viadukty, a to aj preto, že je seizmicky stabilný.

Aj samotná železnica Peking-Šanghaj je divom sveta. Spája najväčšie mestá východnej Číny a vlaky po nej premávajú rýchlosťou 350-380 km za hodinu. A „bežia“ každé 3 minúty. Na riadenie dopravy používa špeciálne vyvinutý elektronický systém CTCS-3.

3. miesto: viadukt Tianjin, 113,7 km

Hodnotenie: 4.8

Viadukt Tchien-ťin je tiež súčasťou vysokorýchlostnej železnice Peking-Šanghaj. Pravda, na rozdiel od svojho predchodcu bol postavený v seizmicky stabilnej oblasti. Preto sa nemôžu pochváliť takou krásou. Je však veľmi dlhá – celková dĺžka trasy, ktorá vedie cez polia, niekoľko malých riek a dokonca aj cez mestá, je úctyhodných 113,7 km.

Viadukt v Tchien-ťine možno považovať aj za turistickú atrakciu. Dôvodom je, že prechádza oblasťou, kde sa zbieha 5 hlavných prítokov rieky Haihe. Je to tiež najkratší mimoriadne dlhý most do Pekingu, takže ak sa do Šanghaja dostanete vysokorýchlostnou železnicou, musíte ho aj tak prejsť. Dokonca aj vtedy, ak je v pláne vystúpiť v Tchien-ťine alebo Cchang-čou.

Viadukt v Tchien-ťine bol napriek svojej dĺžke starý len 3 roky. Je to vďaka klasickej, osvedčenej technológii. Takmer všetky mosty na vysokorýchlostnej železnici Peking-Šanghaj sú postavené na rovnakom princípe (okrem mosta Changdei). Výstavba mosta Tchien-ťin sa začala v roku 2008, dokončená bola v roku 2010 a do prevádzky bola uvedená v marci 2011.

2. miesto: Viadukt Zhanghua-Gaohsiung, 157,3 km

Hodnotenie: 4.9

Tento viadukt je druhou najdlhšou mostnou konštrukciou na svete a je súčasťou taiwanskej vysokorýchlostnej železničnej siete. A je veľmi obľúbená u miestnych obyvateľov aj turistov. Do decembra 2012 – päť rokov po jej spustení – ju prekročilo už 200 miliónov ľudí.

Stavba je postavená v seizmicky nebezpečnej oblasti, preto je vybavená množstvom technológií a riešení na minimalizáciu škôd spôsobených zemetrasením. Počas akéhokoľvek „otrasu“ sa vlaky, ktoré cez ňu prechádzajú, jednoducho zastavia. Aj úseky, ktoré prechádzajú cez známe zlomové línie, vydržia pohyby tektonických dosiek bez katastrofického poškodenia. V dôsledku toho sú po zemetrasení potrebné len menšie opravy.

Konštrukcia odoláva aj značnému prevádzkovému zaťaženiu. V špičke sa na trať dostane až 140 vlakov, t. j. každú hodinu prejde až 8 vlakov. Prechod cez 157 kilometrov dlhú stavbu trvá len niečo vyše 30 minút – tak rýchlo idú.

1. miesto: viadukt Danyang-Kunshan, 164,8 km

Hodnotenie: 5.0

Najdlhšia mostná konštrukcia v Číne, Ázii a na svete vôbec. Bola spustená v roku 2011 súčasne s otvorením vysokorýchlostnej železničnej trate Peking-Šanghaj, ktorej je súčasťou. Guinnessov svetový rekord od roku 2010 – a nikto ho zatiaľ neprekonal (ani sa k nemu nepriblížil).

Väčšina konštrukcie sa nachádza nad zemou. Zmyslom celej štruktúry je zabezpečiť plynulý chod vlakov pri obrovských rýchlostiach. Nad vodou je len 9-kilometrový úsek, pričom konštrukcia prechádza cez jazero Jang-čcheng. Nachádza sa na poslednom úseku železničnej trate v blízkosti mesta Šanghaj.

Výstavba cesty sa začala v roku 2008. Po niekoľkých rokoch a injekcii vo výške 8,5 až 10 miliárd dolárov (presné údaje neboli zverejnené, ale ide predsa o vládnu zákazku) sa výstavba skončila. V roku 2011 bola cesta uvedená do prevádzky. Na rozdiel od niektorých iných úsekov sa nachádza v seizmicky stabilnej oblasti, takže sa tu neposkytuje ani nevyžaduje špeciálna ochrana proti zemetraseniu.