Ako zlepšiť pozornosť u mladších žiakov

Začneme stručným vysvetlením. S čím sa bude musieť vysporiadať dospelý, ktorý sa snaží rozvíjať pozornosť dieťaťa vo veku od 7 do 10 rokov alebo od 1. do 4. (5.) triedy strednej školy.

Človek by mal byť od začiatku pripravený na to, že napriek vonkajšej podobnosti s dospelým, schopnosti primerane odpovedať na otázky a pocitu, že dieťa chápe význam slov, 7 až 10-ročné dieťa sa vôbec nepodobá dospelému v spôsobe, akým je jeho myslenie štruktúrované. Ak chcete rozvíjať jeho pozornosť, musíte pochopiť, ako myslí, a potom sa s ním pokúsiť komunikovať v „jazyku“, ktorému rozumie. Teraz budeme hovoriť o všetkom po poriadku.

Psychofyziologické črty vývoja procesov myslenia u detí

Hmotnosť mozgu novorodenca je približne štvrtinová v porovnaní s mozgom dospelého človeka. Vzhľadom na to, že samotné dieťa váži 20-krát menej ako dospelý človek, je tento pomer pôsobivý. Rýchlosť, akou rastie jeho mozog, je obrovská, do dvoch rokov bude mať ¾ hmotnosti dospelého človeka. Telesná hmotnosť je prirodzene výrazne „spomalená“. Čo sa deje??

Väčšina neurónov sa u dieťaťa objaví už v maternici a skokový nárast hmotnosti je spôsobený rastom buniek, ktoré poskytujú akúsi „izoláciu“ pre nervové dráhy (bunky glie). Neuróny – sú malé bunky s rozvetveniami rôznej veľkosti (axóny a dendrity), ktoré ich navzájom spájajú, po týchto rozvetveniach prechádzajú impulzy, ktoré prenášajú informácie, takže mozog vytvára obrazy, myšlienky a pocity. Tieto impulzy umožňujú nášmu telu pohybovať sa, rozhodovať sa a žiť.

Signál bude nepravidelný a rozptýlený a všetky vetvy nervových buniek môžu dokonca odumrieť, ak nie sú „izolované“ ako elektrické vedenie. Túto myelínovú izoláciu tvoria bunky glie. Zjednodušene povedané: Myelín je dôležitý pre funkciu mozgu.

Dieťa sa narodí s hotovým súborom nervových buniek spojených veľkým počtom neurónových výbežkov, ale s veľmi malým množstvom myelínu. Špeciálny výskum ukázal, že v detskom mozgu je viac neurónov ako v mozgu dospelého človeka! (1)Kým sa však nevytvoria prepojenia medzi nimi, systém nie je účinný.

Máme do činenia s „plánom“ štruktúry neurónovej konektivity. Ide v podstate o náčrt a náčrt budúceho človeka, jeho myslenia, vnímania sveta, pamäťovej kapacity a ďalších charakteristík. Od schopnosti ovládať svoje pohyby až po schopnosť riešiť zložité abstraktné úlohy. To všetko sa stane len s rastom myelinizácie, ktorá prebieha postupne a po častiach v rôznych oblastiach mozgu.

Čoho je dieťa vo veku základnej školy schopné a čo mu nie je dostupné

Keď sa dospelý človek naučil vyššie uvedené, musí sa naučiť, že nemôže skákať cez hlavu. Dieťa sa môže javiť ako inteligentnejšie a bystrejšie ako ostatní, ale bude sa nachádzať len vo svojom „koridore“ schopností pre svoj vek.

Formovanie mozgu prebieha skokovo a je „viazané“ na určitý vek. V priebehu dospelosti sa stretávame v podstate s piatimi rôznymi osobnosťami. Počas vývoja dieťaťa sa nemenia len údaje v jeho pase. V opačnom prípade je ich vnímanie okolitého sveta a interakcia s ním úplne odlišná.

Prvá fáza 3,5-4 roky. Druhý skok je vo veku 7 alebo 8 rokov. Tretí vývojový skok je približne od 11 do 12 rokov. Juniorská škola „spadá“ priamo do koridoru týchto dvoch skokov, a to z dobrého dôvodu. Experimenty dávno pred objavmi v oblasti výskumu mozgu stanovili hranice dospelosti, ku ktorým sa viazali školské osnovy

Vývoj dieťaťa je možné trochu urýchliť, ale len vo veľmi obmedzenej miere a s mimoriadnou opatrnosťou.(2) V opačnom prípade môže a mal by proces vzdelávania a odbornej prípravy prinášať dospelým radosť, nie trápenie. Jediné, čo musíte urobiť, je neporušovať základnú zásadu „môžete robiť len to, čo dokážete“. Táto zásada sa vzťahuje na dieťa aj dospelého. Tu sú štyri základné princípy, na ktorých je táto zásada založená.

1. Vo veku 7 až 8 rokov začína malé dieťa prvýkrát identifikovať svoje pocity. Samozrejme, prežívalo ich vždy, ale až v tomto veku si začína uvedomovať, že ich prežíva, a registrovať ich: „teším sa“, „som rozrušený“, „som urazený“ atď. Úlohou dospelého je naučiť ich správne infikovať.

2. Vo vzťahu s prvým z nich zrazu „objaví“ ďalších ľudí okolo seba. Svoje pocity začne spájať s ľuďmi okolo seba – s niekým, kto ho zaujíma a priťahuje, s niekým, koho sa bojí, s niekým, kto mu prináša utrpenie, a s niekým, kto mu dodáva optimizmus. S tým sa budú stretávať, keď pôjdu do školy, a je to tiež dôležitý faktor, ktorý ovplyvňuje ich pozornosť.

3. V tomto veku si dieťa nedokáže fyzicky „zapamätať“ informácie, túto schopnosť bude mať až vo veku 10 rokov. Časti mozgu zodpovedné za „dobrovoľnú pozornosť“ nie sú úplne vyvinuté a ich plný potenciál sa rozvinie až vo veku 12 rokov. Až do tohto veku funguje mechanizmus „zapamätania“, ktorý má človek od narodenia. Funguje to však len vtedy, ak je dieťa motivované, a ak sa to nepodarí, všetky pokusy naučiť ho to budú márne.

V tomto veku deti začínajú premýšľať nielen o tom, čo urobia, ale aj o dôsledkoch toho, čo urobia. Na tomto základe sa začína formovať pozornosť.

Aké podmienky podporujú rozvoj pozornosti u mladších študentov

Od 60. rokov 20. storočia sa uskutočnilo mnoho experimentov, ktoré dokázali, že čím „bohatšie prostredie“ má dieťa okolo seba, tým väčšie množstvo mozgového tkaniva produkuje. Táto štruktúra sa vyvinie do komplexných „nervových sústav“, ktoré tvoria základ efektívneho a flexibilného myslenia. (3) Prostredie bohaté na podnety je pre dieťa priestorom na učenie a život, plným stavebníc, farieb a fixiek, hliny a plastelíny, iných materiálov a vzdelávacích hier.

To všetko by malo byť obklopené bezpečným sociálnym prostredím – dospelými, ktorí prejavujú záujem a náklonnosť, skupinou rovesníkov, s ktorými má dieťa spoločné záujmy o športové aktivity alebo rozvojové workshopy.

Takéto prostredie poskytuje dieťaťu možnosť rýchlejšie sa sústrediť na učenie sa rôznych predmetov a postupne, postupne sa posúvať k samostatnosti, odkloniť sa od opatrovníctva a dospieť. Pre hlbšie pochopenie tejto problematiky si pozrite metódy Marie Montessoriovej. (4)

Čo bráni a narúša rozvoj pozornosti u mladších žiakov

Dospelý, zrelý mozog je navrhnutý ako nástroj s jednou úlohou, ktorý sa dokáže vedome sústrediť na obmedzený okruh úloh, buď na konzumáciu informácií, alebo na riešenie abstraktných problémov. Napríklad čítať správy a zároveň v hlave sčítať trojciferné čísla je veľmi ťažké.

Pre mozog dieťaťa v základnom školskom veku, ktorý je v neustálom režime vytvárania nových nervových spojení a ich myelinizácie, nadmerné „prejedanie sa“ akýmikoľvek informáciami z všadeprítomných pomôcok znižuje schopnosť venovať pozornosť zložitejším podnetom spojeným s učením. To následne vedie k neschopnosti riešiť abstraktné problémy v budúcnosti a centrá zodpovedné za učenie sa zložitejších predmetov budú v mozgu dieťaťa na strednej škole jednoducho chýbať. Sme svedkami „funkčnej negramotnosti“ a „digitálnej demencie“.

Ak sa dieťa vo veku základnej školy, ktorého mozog by sa mal sústrediť na budovanie centier zodpovedných za komplexné úlohy a schopnosť sústrediť sa, rozptyľuje „socializáciou“ s gadgetmi, výsledok bude hrozivý. Príležitosti na rozvoj neurónových sietí, ktoré sú zodpovedné za abstraktné myslenie, budú takmer navždy stratené.

Tu sú odporúčané usmernenia WHO pre neplnoleté osoby pri komunikácii s „modrými obrazovkami. Pre všetky druhy obrazoviek – TV, smartfón, notebook, tablet atď: (5)

1. Pred dosiahnutím veku 3 rokov by sa nemali používať žiadne pomôcky

2. Od 3 do 7 rokov maximálne 30 minút denne

3. Od 7 do 10 rokov 1 hodinu denne a nie viac

4. A od 11 rokov do dospelosti 1 až 3 hodiny denne, ako dieťa rastie

Metódy rozvoja pozornosti u malých žiakov

1. Čím je dieťa mladšie, tým dôležitejšia je úloha dospelého, ktorý dokáže v dieťati vzbudiť trvalý záujem o učenie. Aj keď vizuálny materiál nie je dostatočný, kľúčom k zapamätaniu si požadovaných informácií je dospelý, ktorý v dieťati vzbudí túžbu po napodobňovaní, záujem a nadšenie. Rodičia by na to boli ideálni.

2. Obráťme sa na spisy L.. Vygotský a jeho nasledovníci, napr. Maria Montessori, dokážu organizovať proces rýchlejšieho učenia sa dieťaťa pomocou metód upútania jeho pozornosti metódou „zóny bezprostredného rozvoja“. Metóda je založená na schopnosti detí byť vnímavými k učeniu prostredníctvom zapojenia sa do aktivít mierne (veľmi dôležitý bod) presahujúcich ich úroveň schopností.

3. Na takúto prácu by mala dohliadať a priamo ju podporovať vyškolená dospelá osoba. Aj za tejto podmienky musí byť obmedzená. Dieťa má za úlohu dostať sa k najbližšej hranici a vyriešiť problém nie „dospelým“ nadiktovaným riešením, ale využitím svojho detského myšlienkového potenciálu. Úloha náročná na mozog, ale môže podporiť vývoj. Opäť platí, že táto metóda sa nesmie stať trvalým spôsobom rozvíjania pozornosti.

4. Motivácia je potrebná na rozvoj pozornosti dieťaťa. Hlavným pravidlom motivácie je, že aby sa s vami človek stretol, musí to chcieť. V prípade dieťaťa to závisí výlučne od dospelého, ale dospelému bráni komplex, komplex „dospelého a inteligentného človeka“. Nedovolí, aby sa toto pravidlo používalo. Rodičia si myslia, že deti by sa im mali venovať, pretože riešia ich problémy, venujú im čas, robia im radosť. Navonok to dáva zmysel, ale bohužiaľ to nefunguje.

5. Ak chcete rozvíjať pozornosť dieťaťa, musíte s ním nájsť spoločný jazyk. Dospelý musí vytvoriť také podmienky, aby dieťa chcelo byť v jeho blízkosti, počúvať jeho názor, dôverovať mu, a tak venovať pozornosť tomu, čo dospelý dieťa učí.

6. Pre dieťa vo veku základnej školy je najlepšie pokúsiť sa premeniť všetky učebné úlohy na súťaž. To motivuje nielen k tomu, aby sa viac venovali podstate úlohy, ale stimuluje aj rozvoj vodcovských schopností, inštinktívnej túžby po víťazstve.

7. Všetka práca spojená s písaním poznámok by mala byť písaná rukou, čo umožňuje dodatočnú koncentráciu prostredníctvom jemnej motoriky. U mladších žiakov by sa klávesnice nemali používať vôbec alebo len vtedy, keď to vyžaduje úloha. je veľmi žiaduce, aby dieťa napísalo, čo píše „pre seba“. Tým sa budujú nervové spojenia v rôznych oblastiach mozgu, rozvíja sa vizuálna, mechanická a sluchová pamäť a pozornosť.